Rudolf Jašík

(1919 – 1960)

-pochádza z Kysúc (Turzovka)
-pretože jeho otec odišiel za prácou do Kanady, vychovávala ho stará mať
-z piatej triedy gymnázia v Kláštore pod Znievom musel odísť pre nedostatok finančných prostriedkov
-od roku 1935 pracoval u Baťu v Zlíne a popri zamestnaní študoval na obchodnej škole
-pre nezhody s vedením podniku ho však roku 1938 prepustili z práce a vylúčili zo školy
-po prepadnutí bývalého Sovietskeho zväzu Nemeckom musel odísť na ukrajinský front
-po vojne viedol v Baťovanoch (teraz Partizánske) závodný časopis Slobodná práca
-po roku 1949 pôsobil v rôznych straníckych a štátnych funkciách
-zomrel náhle po operácii v Bratislave a pochovaný je v Partizánskom
-je to regionálny umelec, píše o svojom kraji
-patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov povojnovej prózy
-mnohé jeho diela sú sfilmované

Literárna tvorba

- začínal poéziou, kt. vyšla až po jeho smrti a zostala neznáma

- do literatúry vstúpil ako vypracovaný spisovateľ, ale ocenili ho až po smrti

- prvý román – Na brehu priezračnej rieky – je to z prostredia Kysúc. Opisuje krásy prírody, ale aj biedny život. Ľudia skoro nepoznajú chlieb, ale vedia, že sa podobá na kamene, kt. je na Kysuciach veľa. Deti majú vyduté bruška od hladu. Dvere nezamykajú, lebo nemajú nič vzácne. Je to krutý obraz života. Dielo obsahuje lyrické a baladické prvky.

zbierka Čierne a biele kruhy – zbierka 5 noviel. Je tiež z prostredia Kysúc, z obdobia hospodárskej krízy. Zobrazuje sociálne problémy.

patrí sem novela – Mŕtve oči – ide o problém delenia majetku. Hlavnou postavou je slepý Adam. Otec a brat ho chcú dať do ústavu, aby sa nedelil o majetok, ale matka s tým nesúhlasí (zobrazená je jej psychika). Adam si chce zaslúžiť miesto v dome, pomáha pri ťažkej práci v búrke v lese a búrka sa odohráva aj v jeho citoch. Záver je tragický, Adam sa utopí v rozvodnenej rieke. Dôležité miesto zohráva psychika človeka.

Povesť o bielych kameňoch – nedokončené dielo. Je to príbeh o tajomnom starcovi, kt. žije sám v kamennej strži. Venuje sa lovu vreteníc. Vyjadruje tak skrytý odpor voči zriadeniu, kt. neumožňuje slobodný rozvoj osobnosti.

román – Mŕtvi nespievajú – z obdobia 2. svetovej vojny. Vyjadruje odpor voči fašizmu.

román – Námestie svätej Alžbety

dej – sa odohráva počas 2. sv. vojny v čase slovenskej okupácie 1941 v Nitre.
téma – láska chudobného chlapca z predmestia, k mladému židovskému dievčaťu, kt. zahynie vražednou guľkou fašistu.

-v osudoch Igora a Evi ožíva príbeh Rómea a Júlie. Príbeh o veľkej láske, kt. stroskotala na zlobe sveta

Igor – je čistý charakter chlapca z periférie. Cez jeho vzťah k Eve je vyjadrený jeho vzťah k Židom z námestia. Cez neho sa autor búri proti fašizmu. V prvej časti románu Igor túto problematiku neberie vážne.

Žltý Dodo – ťaží z udávania Židov

Flórik – bohatne a zarába na židovskej biede. Je prisluhovačom fašizmu.

Dodo a Flórik sa stavajú prisluhovačmi kvôli peniazom. Vystupuje tu jediný komunista Maguš, a hovorí Igorovi: „Zo Židmi sa to len začne, ale neskončí. Po nich prídu na rad Nežidia, ja, ty, celé toto mesto, cela zem. Otroctvo!“

- prejavuje sa tu fatalizmus (osudovosť). Je to napr. na postavách Maxiho a Samka. Nevidia východisko a poddávajú sa. Maxi sa spíja a žltú hviezdu nosí na chrbte, čim vyjadruje svoj odpor, vzburu a Samko otrávi celú rodinu i seba. Volí dobrovoľnú smrť pred smrťou v koncentračnom tábore a plynovej peci. Igor sa vzbúri, zabije Flórika. Jeho vzbura má však individuálny charakter, ale je začiatok k uvedomovaniu.
- román je otrasným obrazom zločinnosti fašizmu. Dielo pripomína lyrizovanú prózu a to spôsobom odkrývania charakterov a spôsobom podania deja. Má baladický charakter.
- jazyk – časté sú vnútorné monológy, splýva tu reč autora a postáv

hl. myšlienka – odpor voči vojne, fašizmu