Americká literatúra

-vyznačuje sa pocitom bezmocnosti človeka, cíti, že nemôže ovplyvniť chod udalostí a prepadá ho beznádej, skepsa a vnútorná vzbura.

Americká poézia:

Beat generation – je to skupina, kt. vznikla v polovici 50 rokov v San Franciscu v meste z biedou a leskom Ameriky. Spája ich potreba neobmedzenej slobody jednotlivca.

ALLEN GINSBERG

zb. VYTIE

– bola manifestom generácie ukrivdenej vojnou a spoločenskými konvenciami.
- používa voľný verš, netradičné metafory, rétorický pátos. Zobrazuje zúfalú mladú generáciu. Príčinu zla vidí v civilizácii. Čerpá z orientálneho umenia a filozofie a z budhizmu.

Beatnici písali verše na verejné recitovanie a často boli zhudobnené jazzovými hudobníkmi. Neusilovali sa o harmóniu a krásu, hlásali neviazanosť zmyslov. Chceli byť originálni.

Samotný bol LAWERANCE FERLINGHETTI

- bol ovplyvnený francúzskou poéziou
- využíva slang, refrén
- americký básnik – povojnový

Napísal zbierky:

LUNAPARK MYSLE
VYCHÁDZAJÚC ZO SAN Francisca

JACK KERONACK

- písal verše a autobiografickú prózu
- dominuje túžba po neviazanom živote

román NA CESTE – zobrazuje životný štýl beatnickej generácie

Romány, v kt. zobrazuje neviazaný, bezstarostný spôsob života: 

TULÁCI
SKRYTÍ ĽUDIA
DOKTOR SAXAmerická dráma

TENESSEE WILLIANS

- písal poéziu
- spočiatku bol neúspešný a uznanie dosiahol spoločensko – kritickou hrou SKLENENÝ ZVERINEC

- hra – ELEKTRIČKA ZVANÁ TÚŽBA – dej sa odohráva v New Orleanse, kde po tej istej trase premávajú električky, kt. sa volajú Túžba a Cintorín. Hl. postavou je Blanche – je psychicky chorá a žije v spomienkach na minulosť. Túži po láske, no švagor ju psychicky trízni a na koniec ju odvezie do liečebne.

- dráma – MAČKA NA HORÚCEJ PLECHOVEJ STRECHE –veľmi úspešná; z prostredia bohatej rodiny. Hl. postavou je Meggy – je cieľavedomá, túži po majetku a bezohľadne ide za svojím cieľom.

- drámy autora obsahujú násilie, alkoholizmus, drogy a smrť
- pokúsil sa o absurdnú drámu, ale neuspel ňou

ARTHUR MILLER

-psychoanalytický dramatik

- SMRŤ – analýza života Američana. Hl. postavou je zostarnutý loman, kt. sa už nevie presadiť vo svojej profesii, stráca zamestnanie, pochopí, že jeho život bola len pretvárka, spácha samovraždu aby jeho rodina dostala vysokú poistku.

BOSORKY ZO SALEMU – čerpá z obdobia inkvizácie (cirkvi). V roku 1692 sa uskutočnil jediný proces proti bosorkám v Amerike
MUSTANGY – scenár k filmu pre svoju manželku M. Monroeovú
CESTA Z HORY MORGAN – psychologická hry

JEROME DAVID SALINGER

– americký prozaik.
- narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venoval literárnej činnosti
-vo svojej poviedkovej a románovej tvorbe sa venuje najmä problémom detí a mládeže.

- popularitu získal psychologickým románom KTO CHYTÁ V ŽITE

- príbeh rozpráva s odstupom jedného roka v sanatóriu sedemnásťročný hrdina Holden Caufield.
- vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro tri dni túla predvianočným New Yorkom. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel vykonať, o tom, čo považuje za jedinú prácu, kt. by chcel v živote robiť.
- sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z nich, zabrané do hry, priblíži k strmine, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad, do žitného poľa. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi.
- Holden sa nakoniec svojho sna vzdáva, vzdáva sa donkichotského idealizmu, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, kt. nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo.
- hrdinove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, kt. sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Jej revoltu vyjadruje autor aj výberom jazykových prostriedkov. Reč hlavnej postavy je živá, hovorová, s množstvom slangových výrazov, často i vulgarizmov, kt. dokumentuje svoju vnútornú vzburu typickú pre tisícky mladých Američanov.
- v poviedkovej tvorbe Deväť poviedok, Franny a Zooey zobrazuje dobré vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, túži po dokonalejšej spoločnosti.