Svetová realistická literatúra

Spoločenská situácia

– rozvíjala sa v 2. polovici 19 stor. až do začiatku 20. stor. Prebiehala priemyselná revolúcia, zaniká feudalizmus a rozvíja sa kapitalizmus, rozvíjajú sa prírodné vedy. Umenie a literatúru ovplyvnil filozofický smer – pozitivizmus. Jeho zakladateľom bol A. Conte. Vyzdvihoval ľudské poznanie a hovoril, že pre človeka má význam iba to, čo sa dá zmyslami overiť a experimentom dokázať.

Realizmus

– je umelecká metóda zobrazovania založená na pravdivosti, skutočnosti a reálnosti v živote, v ľudských vzťahoch a charakteroch. Spisovatelia zobrazujú konflikty v spoločnosti, všedný život. Realizmus nadväzuje na romantizmus, hoci to popiera.

Porovnanie romantizmu a realizmu:

Romantizmus – fantázia a snovosť, tragická osamelosť a tajomnosť, minulosť a budúcnosť, individuálna vzbura, emocionálnosť, zvláštny hrdina – indivíduum, poézia.

Realizmus – všedný život a skutočnosť, typické spoločenské podmienky, súčasnosť, kritický postoj v spoločnosti, racionálnosť, postavy zo všetkých spoločenských vrstiev.

Hlavný žáner bol román, hlavný zdroj konfliktov je zákon moci peňazí. Používa iróniu a satiru na zobrazenie nedostatkov spoločnosti. Realizmus poznáme opisný, kritický a socialistický.

Predstavitelia:

Anglická literatúra – sestry Bronteové, Dickens

Francúzska literatúra – Stendhal, Balzac, Zola, Flaubert

Ruská literatúra – Tolstoj, Čechov, Dostojenský, Turgenev