Staroslovienska literatúra

Zrodila sa vo Veľkomoravskej ríši, kt. založil knieža Mojmír v roku 830 a zveľadil knieža Rastislav. Kniežatá V. M. museli bojovať proti franským kňazom, kt. upevňovali vplyv východofranskej ríše. Preto knieža Rastislav v roku 862 požiadal Byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 – 869) a Metoda (827 – 885), kt. po príchode na V. M. hlásali kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna od roku 863.

Franskí kňazi ich obžalovali na Pápežskom dvore, preto Konštantín a Metod museli odísť do Ríma obhájiť svoje učenie. Pápež Hadrián II. im potvrdil slovanskú bohoslužbu a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín odišiel do kláštora, kde prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Metod sa vrátil na V. M., kde sa medzitým stal vládcom Svätopluk, kt. podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metóda uväznili a po 2 rokoch ho prepustili.

Znova musel obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Pápež potvrdil jeho bohoslužbu a učenie. Po Metodovej smrti však zanikla a Metodovi žiaci museli odísť. Uchýlili sa najmä v Bulharsku.

Konštantín a Metod vytvorili prvé písmo pre Slovanov – hlaholiku (malé písmená gréckej abecedy), v 10. storočí ju Metodovi žiaci zjednodušili a vznikla tak cyrilika. Konštantín a Metod vytvorili prvý Slovanský literárny jazyk – staroslovienčinu, a tak mohla vznikať pôvodná i prekladová literatúra.