Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Vladimír Mináč

Debutoval románom Smrť chodí po horách z obdobia SNP. Zobrazuje životné postoje dvoch bratov:
Petra, ktorý bol v koncentračnom tábore
Jána Lotára - partizána počas vojny

Je sčasti autobiografickým románom. Námet čerpal z vlastných zážitkov zo SNP a z koncentračného tábora. Nejde o román písaný metódou socialistického realizmu, obsahuje prvky reportáže a dokumentárne črty. Toto dielo bolo označené za ideologicky nevhodné. Hlavní hrdinovia spočiatku vôbec nemyslia na víťazstvo, chcú žiť a prežiť.

Nadväzuje naň druhý román Včera a zajtra, v ktorom sa zamýšľa nad hľadaním zmyslu ľudského života v mieri. Peter Lotár sa vracia z koncentračného tábora a hľadá si miesto v živote. Pracuje na dedine, z duševnej krízy mu pomáha dostať sa učiteľka Hana Učníková. Dielo je poznačené schematizmom.
Trilógia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi a Zvony zvonia na deň má spoločný názov Generácia. Dlhý čas čakania je obrazom života na Slovensku počas vojny, obrazom fašizmu a ľudských osudov.

Autor zobrazuje tri druhy postáv:
1. skupina sa od fašizmu dištancuje (predstavuje ju Marek Uhrín, kapitán Labuda, Ema a Oľga Ferkodičová)
2. skupina vystupuje proti fašizmu otvorene (Janko Krap, otec a robotníci)
3. skupina je s fašizmom spojená (architekt Ferkodič, Uhrín)

Román sa končí vypuknutím SNP.
Druhá časť trilógie Živí a mŕtvi v pohybe bojov a konfliktov rozbíja charaktery hrdinov. Kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v povstaní (továrnik Krempašský) a ľahtikárov (Valér Ferkodič). Kladnými postavami sú Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je študent Marek Uhrín, váhavý, večne uvažujúci, no pritom mravne vyspelý a čestný.

Záverečná časť trilógie Zvony zvonia na deň zobrazuje obdobie od februára 1946 do februára 1948. Postavy sú konfrontované s najdôležitejšími spoločenskými javmi, niektorí sa uplatnili, iní prežívajú pocit zbytočnosti a rezignácie (Labuda). Vývoj Mareka Uhrína sa dokončuje, pochopí komunistov, pridá sa k nim, zapojí sa do budovania.

Ďalšie diela: Modré vlny, Na rozhraní, Tmavý kút, Záznamy (Kto kráča po ceste, Nikdy nie si sama), Výrobca šťastia, Čas a knihy, Paradoxy, Tu žije národ


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk