Literatúra je slovesné umenie a jej základnými druhmi sú lyrika,epika a dráma.Patrí do nej rozprávanie príbehov rovnako ako dejiny,životopisy a informačné publikácie.
Ľudia si rozprávali príbehy dávno predtým,ako sa naučili písať.To bola ,,ústna"(hovorená)literatúra.Moderná literatúra je väčšinou písaná a zaznamenaná v knižnej podobe alebo hraná ako dráma.
Starovekí Gréci rozprávali príbehy o svojich hrdinoch a bohoch buď v poetickej,alebo v dramatickej forme.Homérov epos ILIADA hovorí o hrdinoch,ktorí bojovali pri obliehaní Tróje.V Číne a Indii rozprávali básnici príbehy o vzniku sveta a o záhadách života a smrti.
Iba malý počet príbehov,ktoré prežívali v ústnom podaní,dostal neskôr písanú podobu,napr. staroanglický hrdinský epos BEOWULF približne r. 750 po Kr.
Manuskripty(rukopisy) sa prepisovali po celý stredovek,v čase keď Geoffrey Chaucer (asi 1342-1400) napísal zbierku príbehov,ktorú nazval Canterburské poviedky.Vynález kníhtlače umožnil po r.1455 rozmnožovať knihy oveľa lacnejšie a ľahšie.Bol to začiatok ,,zlatého veku" literatúry v mnohých krajinách.
ROMÁN:
Román je ucelený príbeh s dejovou stavbou v próze.V priebehu 19.stor. už vedeli čítať aj obyčajní ľudia,a tak sa romány stali populárnym žánrom.Niektoré romány sa uverejňovali na pokračovanie v časopisoch.Významnými románopiscami v tom čase boli Charles Dickens v Anglicku,Viktor Hugo v Francúzsku a Lev Tolstoj v Rusku.
POÉZIA:
Cieľom básnikov je vzbudiť v čitateľovi city aj usporiadaním slov presne stanoveným spôsobom.Poézia má svoj rytmus a dbá na zvukovú zhodu,rým,na konci verša.
DRÁMA:
Divadelné hry sa hrali už v starovekom Grécku,ale vznik modernej drámy sa datuje od 16.stor.Dráma,i keď býva upravovaná scénickými poznámkami,sa opiera o priame dialógy a konanie dramatických postáv.Filmové spracovanie drámy využíva špeciálne efekty,osvetlenie a prácu kamery tak,aby dialógy boli čo najpôsobivejšie.