Antika

Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek (lat. Antiqs = starý, starobilý) a jeho kultúru. Antická lit. je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.

Grécka literatúra:

Tvorcami sú príslušníci viacerých kmeňov, ktorí sa na území usadili v dvoch vlnách.(12. a 8.). Základnou jednotkou bol mestský štát – otrokárske zriadenie, každý bol obývaný iným kmeňom.

Ideálom bola kalokagatia- súlad krásy a dobra (rovnováha fyzickej a duchovnej stránky človeka). Základným princípom bol princíp harmónie medzi individuálnym a spoločenským životom. V tomto prostredí sa zrodila demokracia (vláda ľudu- priama demokracia). Uznávali spoločnosť, jednotlivec sa má podriadiť spoločnosti, kompromis – rovnováha. Pozornosť orientovali na človeka a jeho pozemský život, jeho cieľom je všestranne rozvinutá osobnosť. Orientovali sa na idealistickú teóriu (Sokrates, Platón, Aristoteles). Za jednu z najväčších hodnôt človeka pokladali krásu, a preto vytvárali podmienky pre rozvoj umenia. Rozvíjali sa všetky druhy umenia. Verili, že pôsobí na človeka a môže ho zmeniť k lepšiemu, prevychovať.

Tematickým zdrojom je mytológia, história a ich súčasnosť – život človeka. Diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci rozumeli.

Antigona

- nešťastný hrdina Oidipus, pohodený svojimi kráľovskými rodičmi Laiom a Jokastou, sa po čase vracia do vlasti, nevedomky zabije svojho vlastného otca, ožení sa s matkou a stane sa Tébskym kráľom. Keď v Tébach vypukne mor, odchádza do Tébskej veštiarne, kde dostane veštbu, že kým sa nenájde Laiov vrah, bude trvať morová epidémia. Oidipus venuje celé svoje úsilie hľadaniu a potrestaniu Laiovho vraha, a keď sa dozvedá strašnú pravdu, oslepí sa. Jokasta sa obesí. Antigona – Bola dcérou kráľa Oipida a po jeho smrti žila v Tébach na kráľovskom dvore svojho strýka. V tom čase viedol vojnu a na strane nepriateľov bojoval aj Antigonín brat Polyneikos. V jednej z bitiek ho zabil jeho vlastný brat Eteoklos. Kreón nechal pochovať s kráľovskými poctami Eteokla a zakázal pochovať Polyneika. Porušil tým jeden z najdôležitejších zákonov tej doby. Antigona sa jediná rozhodla vzoprieť Kreónovi a symbolicky svojho brata pochovala. Antigone v tom pomohli bohovia, zabalili ju do kúdele prachu.

Podráždený Kreón nechal odstrániť pohrebné rituáli a znovu dal telo strážiť. Pri druhom pokuse ju stráže chytili a predviedli ju pred kráľa. Kráľ neváhal a nechal ju zaživa zamurovať. Nepomohli ani prosby jeho syna (Heimóna), jej snúbenca. Patril k tomu typu vládcov, ktorý si nepriznávajú chybu. Ľudia sa začali búriť. Haimón sa vybral za Antigónou a do príbehu vstupuje slepý vedec Teireciás. Posielajú ho bohovia, aby varoval Kreóna, že ak neupustí od svojho rozhodnutia, celá rodina bude kruto potrestaná. Vtedy sa Kreón zľakol, a ihneď poslal poslov, aby vyslobodili Antigonu. Neskoro, Antigona sa obesila. Pri jaskyni spáchal Haimón sebevraždu. Následne zomreli aj jeho manželka a ďalší syn. Naplnil sa trest bohov, Kreón prišiel o všetkých členov rodiny. Až vtedy pred všetkými priznáva vinu.

EURIPIDES

Stará grécka dráma.

Bola najpopulárnejším a najdostupnejším literárnym druhom. Vznikla z osláv boha Dionýza (dityramby), ktoré sa konali každoročne na veľkých námestiach (agory), na ktorých skupina tanečníkov, spevákov, prednášateľov – predvádzalo výpravy zo života boha. Postupne sa z tejto skupiny vyčlenili najschopnejší jednotlivci, a tí predvádzali toto a ostatní ich len dopĺňali. O toto predvádzanie bol veľký záujem, a preto sa vybudovali špeciálne stavby (divadlá).

Vystupoval malí počet ľudí. Iba muži a hrali aj ženské úlohy. To umožnilo stvárniť viac postáv. Používali masky- ktoré vyjadrovali charakteristické postavy. Terakotové (vypálená hlina) masky. Masky: - viacúčelové

Snahou bolo u diváka vyvolať katarziu, t.j. schopnosť človeka prežívať príbeh hrdinu a spolu s ním pochopiť príčiny zla, tragédie a rozhodnúť sa proti príčinám niečo vykonať tak, aby sa to už neopakovalo.

Najprv nepoužívali kulisy, potom Aischylos vymyslel ihlany, na ktorých každá plocha mala iný výjav. Neskôr začali používať plachty pomaľované rôznymi výjavmi.