Romantizmus v slovenskej literatúre

Štúrovci vystúpili v 40. rokoch 19. storočia, boli prvou slovenskou generáciou, ktorá vystúpila so samostatným národným, politickým a kultúrnym programom. Ich organizačným základom bol spolok: Spoločnosť česko - slovanská, tj. študentský spolok pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Základ národa vydeli Štúrovci v ľude - chceli mu pomôcť hospodársky, sociálne a spoločensky a chceli ho národne uvedomiť. Preto žiadali predovšetkým zrušenie poddanstva, zlepšenie stavu poľnohospodárstva, zakladanie priemyslu a škôl. Prakticky pomáhali pri zakladaní gazdovských spolkov, spoločných pokladníc, nedeľných škôl, zakladali čitárne a divadlá. Vytvorili spisovnú slovenčinu, ktorou zjednotili katolíkov a evanjelikov v národnej práci. V novej učebnici vytvorili podľa vzoru ľudovej poézie diela ľudu blízke, a predsa vysoko umelecké.

Ich politickým cieľom bolo uznanie zvrchovanosti slovenského národa nad slovenským územím, správa tohto územia a uznanie slovenčiny ako reči národnej a vyučovacej. Pre svoje ciele sa neváhali chopiť zbrane. V roku 1848 zorganizovali ozbrojené povstanie, keď im však otcovia maďarskej buržoáznej revolúcie nechceli priznať národné práva, dali sa na stranu reakčnej Viedne. Tá však sľuby nesplnila, a tak sa povstanie skončilo neúspechom.

Celkové štúrovské obdobie trvalo od štyridsiatych rokov do sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia. V národnej literatúre tvorili a medzi štúrovcov sa zaraďujú: Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Janko Kalinčiak, Samo Chalupka.

ZÁKLADNÉ ZNAKY ROMANTIZMU:

- vzbura proti klasickým ideálom a pravidlám
- víťazstvo citu nad rozumom
- do popredia národná otázka
- vstup ľudových hrdinov z najnižších vrstiev spoločnosti
- dej sa odohráva za tajomných okolností. súlad protikladov = harmónia kontrastov
- hl. hrdina: divný, spoločnosťou nepochopený, búri sa proti nej, riskuje život za svoje ideály, bojuje za ne, v boji končí tragicky - tulák, zbojník, žobrák, väzeň 

Literatúra romantizmu zaznamenala predovšetkým prekonávanie klasicistickej literatúry. Vytvorila nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Hrdina je voládaný silnými vášňami. Ide o výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách. Bohatý prameň podnetov v ľudovej slovesnosti. V obraze spoločnosti nastupuje harmónia kontrastov.