Vznik realizmu bol podnietený spoločenskými javmi, akými boli priemyselná revolúcia, zánik feudalizmu a rozvoj kapitalizmu. Vo Francúzsku boli stále nepokoje a pokusy o nastolenie kapitalizmu. Júlové povstanie (1830) sa skončilo úspešným zosadením kráľa Karola X. a na trón sa dostáva Ľudovít Filip. Tridsiate roky sa pre Francúzsko stali obdobím hospodárskej prosperity. Vo februári 1848 dochádza vo Francúzsku k revolúcii, kvôli režimu, ktorý nepovoľoval politickú činnosť. Kráľ Ľudovít Filip abdikoval a vo Francúzsku bola vyhlásená republika. V decembri 1852 sa uskutočnil ďalší štátny prevrat a prezident sa dal korunovať za cisára Napoleona III.

Priemyselná revolúcia sa uskutočnila v Británii, ale spriemyselňovanie sa dostávalo aj do ostatných častí európskeho kontinentu. Poľnohospodárstvo prestávalo byť základným článkom hospodárskeho rozvoja, vznikala moderná továrenská výroba. Pre priemyselnú revolúciu je charakteristické sťahovanie obyvateľov do nových priemyselných oblastí a miest, urbanizácia. Najpočetnejšou vrstvou obyvateľstva sa s rozvojom priemyslu a budovaním tovární stávajú robotníci. S priemyselnou revolúciou bol úzko spätý aj rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty sa začali považovať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozvoj prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie pozitivizmus, ktorého zakladateľom bol francúzsky filozof August Comte. Pozitivizmus vyzdvihoval konkrétne ľudské poznanie, objektívnu analýzu spoločnosti i prírodných javov.

Na pozitivizmus nadväzuje ďalší filozofický smer, naturalizmus, snaha o vyzdvihnutie životnej pravdy, chápanej v duchu pozitivizmu.

Realizmus v literatúre
Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Snaží sa popierať jeho estetické princípy, zároveň však na ne nadväzuje. Realizmus je ďalším stupňom vo vývine umenia a slovnej tvorby. Realistické postavy sú zo všetkých spoločenských prostredí a vrstiev, počínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi aristokracie a buržoázie. V realizme sú charaktery vytvárané skutočnosťou doby, stávajú sa dobovými typmi. Individuálne charaktery a osudy sú konkrétne spoločensky podmienené. Človek žije uprostred spoločnosti ľudí, formovaný aj deformovaný ich vzájomnými vzťahmi.

Realistický autori nevideli východisko z krízy buržoáznej spoločnosti, stali sa jej kronikármi a kritikmi. Ich diela boli raz obžalobou, inokedy výsmechom, pričom vo svojich dielach často používali iróniu a satiru. V realistickej literatúre má prevahu próza a najčastejšie žánre sú román, novela a poviedka.
Realizmus vs. Romantizmus

Pokým romantizmus je prejavom vízií do budúcnosti, fantázie a nádeje na lepšiu budúcnosť, realizmus sa zakladá na skutočnosti a overiteľných faktoch. Realizmus nachádza svoju tematiku v súčasnom všednom živote, zatiaľ čo romantizmus často hľadá námety v minulosti. Hrdinom romantických diel je niečím výnimočný človek, individualista, ktorý nezapadá do spoločnosti toho obdobia. Realistický hrdina je zdanlivo všedný človek, so svojimi problémami, ktorý sa nevymyká konvenciám doby. Romantici aj realisti majú kritický postoj k spoločnosti a spoločenskému systému.

Francúzska realistická literatúra
Stendhal, vlastným menom Henri Beyle (1783-1842)
Sendehal bol nepriateľom aristokracie, bojoval v Napoleonovej armáde a napísal Napoleonov životopis. Bol významný esejista a prozaik. Snažil sa verne zobraziť spoločenské pomery a prehĺbiť psychologickú analýzu. Jeho najvýznamnejšie diela sú romány Červený a čierny a Kartúza Parmská. Hrdinovia románov sú mladý muži, ktorý hľadajú svoje miesto v spoločnosti.

Hrdina románu Červený a čierny je chudobný, ale ctižiadostivý Julien Sorel. V úsilí preniknúť do vyšších spoločenských tried a uplatniť sa tam skúša dve cesty. Najprv je vychovávateľom v rodine de Renal, kde sa stane milencom domácej panej. Túži po vojenských úspechoch, ale po Napoleonovom páde je perspektívnejšia kňazská kariéra. V seminári vyniká, ale po kontroverziách s predstavenými získa miesto osobného tajomníka u markíza de Molle. Získa si markízovu dcéru Mathyldu, ktorá je preňho stupienkom ku kariére. Markíz súhlasí so sobášom. Ohrdnutá pani de Renal však odhalí Julienove pohnútky v liste markízovi, ktorý zruší zasnúbenie. Rozhorčený Julien postrelí pani de Renal, za čo ho odsúdia na smrť. Julien má však iba slová pohŕdania pre svojich sudcov. Nakoniec sa zrieka odvolania a popravia ho.

Hrdina románu Kartúza Parmská, Fabrice de Togo, je mladý taliansky aristokrat, ktorý prežíval ťažké detstvo na zámku svojho tyranského otca. Utečie z domova. Je plný ideálov, ktoré sa postupne rozplývajú po kontakte s realitou, najmä účasťou na bitke u Waterloo, kde bojoval za Napoleona.
Vracia sa do Talianska, do Parmy, ku svojej tete, vojvodkyni Sanseverine, kde začína žiť život plný pretvárky. Keď zabije soka v láske, uväznia ho. S pomocou Sanseveriny ho vyslobodí Clélia, dcéra veliteľa väznice. Mladý ľudia sa ľúbia, ale Clélia sa musí vydať za iného. Nešťastný Fabrice sa vydá katom a vojvodkyňa ho vyslobodí iba za cenu, že sa stane milenkou parmského tyrana. Fabrice skľučuje ovzdušie intríg a strachu. Únik nájde v kňazskom stave, kde sa musí znova prispôsobovať aby si zachránil život. Fabrice túžil po skutočnom živote a nenapĺňali ho ani úspechy ani stúpanie po spoločenskom rebríčku. Nakoniec Fabrice odchádza do parmského kláštora a pod vplyvom smrti svojej lásky Clélie kde onedlho sám umiera.

Honoré de Balzac (1799-1850)
Balzac je zakladateľom francúzskeho kritickorealistického románu. Spisovateľ vytvoril veľký románový cyklus, ktorému dáva spoločný názov Ľudská komédia. Obsahuje 87 románov a delí sa na tri časti:
I. Štúdie mravov
II. Filozofické štúdie
III. Analitické štúdie
Jeho najvýznamnejšími románmi sú Otec Goriot, Stratené ilúzie a Lesk a bieda kurtizán.

Guy de Maupassant (1850-1893)
Patril medzi najvýznamnejších francúzskych novelistov a poviedkárov. Medzi jeho najlepšie diela patria novely Slečna Fifi, Guľôčka a romány Peter a Ján a Miláčik. Miláčik je Maupassantov najvýznamnejší satirický román o karieristovi, ktorý sa pomocou žien vyšvihne z biedneho postavenie až do vládnucich kruhov. Hrdinom románu je poddôstojník Georges Duroy. Vďaka priateľovi sa uchytí ako novinár. Zapáči sa bohatému Walterovi, zvedie jeho ženu, a po ďalších ľúbostných dobrodružstvách a politických intrigách sa ožení s jeho dcérou Suzanne. Pekný mladík využíva svoje fyzické prednosti na získanie postavenia a majetku. Tento karierista a intrigán je výrazným stelesňovateľom morálnej zvrátenosti buržoáznej spoločnosti.

Emile Zola (1840-1902)
Bol najvýznamnejším predstaviteľom naturalizmu. Jeho najznámejšie diela sú Brucho Paríža, Zabijak a Germinal. Zaoberajú sa ťažkými životnými podmienkami robotníkov.  V Germináli Zola prvý raz v histórii francúzskej literatúry predstavil proletariát a zobrazil sociálny boj medzi ním a kapitálom. Robotník Ětienne Lantier je prepustený z práce pre buričské názory. Zamestná sa v bani. V biednej baníckej kolónii sa zoznámi s baníčkou Katarínou. Chce založiť revolučnú organizáciu a zorganizuje štrajk, ktorý sa končí porážkou vyhladovaných baníkov. Ruský inžinier, anarchista Suvarin, ktorý pracuje v bani iba zo sympatií k ľudu , podujme sa zničiť baňu zatopením. V slepej štôlni sa ocitnú spolu Lantier, Katarína a jej násilnícky milenec Chaval, ktorého Lantier zabije. Iba Lantier vyviazne z bane živý. Odchádza do Paríža s cieľom pokračovať v boji. Za vlády Komúny bojuje na barikádach. Dostane sa do zajatia a odsúdia ho na smrť.