Kompozícia
Pani Bovaryová je romanticko-realistický psychologický román. Román je rozsiahly epický žáner, ktorý zobrazuje široký okruh života obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Kompozícia románu má dve hlavné časti- vnútornú a vonkajšiu. Vonkajšia kompozícia sa skladá z troch častí. Časti niesu pomenované, iba očíslované. Prvá časť rozoberá Emmine a Charlove detstvo a ich život v Tostes. Druhá časť opisuje ich sťahovanie do Yonvillu, Emmin pomer s Rodolphom a Emminu chorobu. Tretia časť sa zaoberá Emminým pomerom s Leónom, Emminou smrťou, Charlovou smrťou a Homaisovým dosiahnutím úspechu.

Vnútorná kompozícia je rozdelená na kapitoly, ktoré taktiež niesu pomenované. Prvá časť obsahuje 9 kapitol, druhá časť obsahuje 15 kapitol a tretia časť obsahuje 11 kapitol. Každá kapitola zachytáva jednu určitú udalosť, ako napríklad chorobu, ples alebo roľnícky zjazd. Román má prevažne monologický charakter, s prevahou autorskej reči. Obsahuje veľa úvah a dosť početné sú aj opisy. Oproti tomu, dialógy sú zriedkavé. Autor je v úlohe rozprávača a posúva dej dopredu. Dialógy, i keď sú sporadické posúvajú dej dopredu. V diele sú časté aj tableauxy(obrazové kompozície), ktoré zvyčajne pokrývajú celú kapitolu a spomaľujú priebeh deja. Sú opisom novej, dosial neuvedenej skutočnosti alebo prostredia(Emmino detstvo, Opis Yonvillu a jeho obyvateľov...) Úvahy a opisy spomaľujú dej.

Znaky romantizmu a realizmu na diele
Tento román je zväčša realistický, ako romantický. Všetky opisy v diele sú realistické, až na opisy Emmy, ktoré sú romantické, zobrazujú holú niekedy až brutálnu skutočnosť: „Živé mäso z nich viselo v červených franforcoch a hnis, čo z nich vymokal, prischýnal v zelených chrastách až po nos; čierne nozdry sa mu kŕčovite chveli.“(93) Rovnako postavy Charla, Homaisa, Rodolpha a Lheureuxa sú realistické. Sú to typy určitých charakterov(konzervatívny malomešťan, malomešťan, pôžitkár a úžerník) zasadených do reálneho malomeštiackeho prostredia. Autor opisuje reálnych ľudí a reálne ľudské vzťahy a popritom sa vysmieva z malomeštiackeho spôsobu života.

Najväčším romantickým znakom diela je hlavná postavy diela, Emma Bovaryová. Svojím výzorom (čierne vlasy, čierne oči, úzky driek) pripomína klasickú romantickú hrdinku. Opisa tejto postavy sú taktiež romantické, obsahujú romantické štylistické prostriedky(najmä prirovnania). Aj jej správanie je romantické. Riadi sa svojimi citmi, vo svojom živote necháva priestor fantázii. Idealizuje si skutočnosť a všetko, čo sa jej páči vidí v krajšie ako to v skutočnosti je. Romantické znaky by sme mohli nájsť aj na ďalšej postave diela, na Leónovi. Táto postava sa správala romanticky pred svojím odchodom do Paríža. Rovnako ako Emma nechával priestor pre fantáziu a riadil sa citmi.

Výstavba epického diela
Stavba literárneho diela sa rozdeľuje na päť častí:
Prvou časťou je expozícia. Je to oboznámenie čitateľa s dobou a prostredím v ktorom sa dej odohráva, s hlavnými postavami a aj s prvými náznakmi konfliktu. V diele Pani Bovaryová expozícia zahŕňa: Charlovo detstvo, jeho vzťah s prvou manželkou, stretnutie a svadba s Emmou, opis Emminho detstva,Emmino uvedomovanie stereotypu manželstva a Charlových nedostatkov. Druhou časťou je zápletka. Zápletka uvádza dej do pohybu. V Pani Bovaryovej zápletku tvorí: ples vo Vaubyessard, presťahovanie do Yonville a počiatočný vzťah s Leónom.

Tretiu fázu línie literárneho diela tvorí zauzľovanie, teda sled udalostí, ktorými sa vyhraňujú vzťahy a narastajú konflikty. V už vyššie spomínanom diele túto dejovú líniu tvorí: pomer s Rodolphom, Emmina choroba, pomer s Leónom a začínajúce Emmine finančné problémy. Štvrtou fázou línie literárneho diela je vyvrcholenie, teda dejová situácia, v ktorej dochádza k rozhodujúcej zrážke medzi hlavnými postavami diela. V tomto diele vyvrcholenie obsahuje: Emmine narastajúce finančné problémy, požiadanie milencov o pomoc a ich odmietnutie pomôcť.

Piatou a záverečnou časťou stavby literárneho diela je rozuzlenie. Rozuzlenie v diele Pani Bovaryová obsahuje: Emminu smrť, Charlovo zistenie Emminej nevery, Charlova smrť, dosiahnutie Homaisovej ctižiadosti.

Bovaryzmus
Postava Emmy, jej duševný život, sny a spôsob uvažovania dali neskôr názov filozofii „bovaryzmus“, ako by sme mohli nazvať myslenie človeka, ktorý si vytvára o sebe falošné predstavy a dáva sa nimi viesť k závažným rozhodnutiam.

Štýl
Dielo Pani Bovaryová je písané jednoduchým nižším štýlom, pre jednoduchého človeka. Vyšší štýl sa uplatňuje pri Emminom vyjadrovaní a jej vnútorných úvahách a pri Homaisovom vyjadrovaní. Autor nepoužíva symboly, zameriava sa skôr na dekoratívnu stránku diela. Používa romantické, ale aj realistické štylistické prostriedky. Najčastejším štylistickým prostriedkom je prirovnanie. Početné sú aj anafory, väčšinou romantické a rečnícke otázky a nedokončené výpovede, ktoré majú skôr realistický charakter. V diele sa vyskytujú aj metafor, ktoré sa väčšinou spájajú s opismi Emmy Bovaryovej a jej vnútornými úvahami a majú romantický charakter.

„Ste krásna ako bohyňa lásky!“(96)- prirovnanie, romantický prostriedok
„Ako keď snívame o tom čo sa už nevráti, ako keď sa nás zmocňuje únava po vykonanom čine, ako keď nám napokon spôsobí bolesť...“(97) – anafora, romantický prostriedok
„...snuje si v temnote pavučinu v každom kútiku jej srdca.“(98) - metafora, romantický
„Z čoho pochádza teda pocit nedostatočnosti v živote, prečo sa vždy rozpadne všetko, o čo sa oprie?“(99) – rečnícka otázka, realistický prostriedok
„Keby ste museli ako ja neprestajne sedieť na koni...“(100) nedokončená výpoveď, realistický