(1905-1918)

Začiatkom 20. storočia prenikli aj do slovenskej literatúry nové umelecké a myšlienkové prúdy. V tvorbe mladej, nastupujúcej generácie už neprevláda národná tematika, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky. Toto obdobie modernizovania poézie neskôr nazvala literárna kritika Slovenskou literárnou modernou. Z moderných umeleckých smerov sa v slovenskej poézii uplatnili najmä symbolizmus a impresionizmus.

Vedúcou osobnosťou Slovenskej literárnej moderny bol Ivan Krasko. Prvenstvo v zavádzaní moderných, netradičných prvkov však patrí Jankovi Jesenskému, ktorý svojou zbierkou Verše (1905) priniesol do sloveskej poézie nové témy i novú básnickú reč. Okrem Ivana Krasku a Janka Jesenského patrili k Slovenskej literárnej moderne i Vladimír Roy, Ivan Gall a literárny kritik František Votruba. Svoje práce uverejňovali v časopisoch Dennica, Živena, Slovenské pohľady a neskôr i vo vlastnom časopise Prúdy.

Na básnikov Slovenskej literárnej moderny vplývala najmä tvorba francúzskych symbolistov Ch.Baudelaira, P.Verlaina a tvorba maďarského básnika E. Adyho. Predstavitelia Slovenskej literárnej moderny sa okrem toho inšpirovali i tvorbou slovenských romantických básnikov.