(80-te roky 19. stor. - 20-te roky 20. stor.)

Obdobie sa spájalo s neistotou, nepokojom, často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry vôbec.

- vznik robotníckej triedy => vznik nových filozofií (Marxizmus, filozofia Arthura Schopenauera, Fridricha Nietzcheho)

- Schopenauer - človek nemá veriť objektívnym hodnotám sveta a života (pesimizmus)
- Nietzche - v popredí stojí vyzdvihnutie osobnosti proti objektívnym spoločenským hodnotám (individualizmus)

- filozofie nutne ovplyvnili literatúru
- centrum umenia - Paríž - vznik nových smerov a prúdov, v popredí výtvarné umenie
- najvýznamnejší smer - symbolizmus - vznikol z rýchleho životného tempa a z veľkých životných, sociálnych a politických zmien

Literárne smery

1. MODERNIZMUS (od franc. moderne = najnov.í, súčastný) = súhrnné označenie pre niektoré umelecké smery:

a) impresionizmus (lat. impresia = dojem, vnem)

- vznikol v 2. polovici 19. storočia vo Francúzsku vo výtvarnom umení, neskôr v hudbe a lit.
- zakladateľ Claude Monet (s obrazom Východ slnka)
- predstavitelia maliarstvo Monet, Van Gogh, Paul Gaugin(/Gogén/), hudba Schuman, Schubert

Impresionizmus - osobný dojem z pozorovania predmetu a javu. Záznam okamihu. V literatúre ho charakterizuje bezprostrednosť a spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť a sugestívnosť.

- znaky impresionizmu:

1. Náladovosť
2. Všetky odtiene zážitkov
3. Lyrické opisy
4. Sugestívnosť

- predstavitelia:

Paul Verlaine
R. R. Rilke
Marcel Proust

b) symbolizmus (grec. sumbolon = znak, náznak)

- smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v posledných desaťročiach 19. stor. ako reakcia na opisnosný naturalizmus a impresionizmus. Základným výrazovým prostriedkom bol symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce - láska, holubica - mier, lev - sila, sova - múdrosť). V literatúre sa prejavoval využívaním symbolov, obraznosťou, hudobnosťou veršov, neočakávaným spojením predstáv, prenášaním významu.

- najvýznamnejší spisovatelia:

Charles Baudleaire
Rimbaude

- znaky:

1. citlivé reagovanie na protirečenia doby
2. bezvýchodiskovosť
3. únik do sveta imaginácie
4. vyjadruje odpor voči morálke buržoázie a malomeštiactva
5. symbolisti sú tiež nazývaní prekliati básnici (tento pojem zaviedol Paul Verlaine)
6. je to moderná poézia, ktorá má rôznu interpretáciu, netreba v nej hľadať súvislosti so skutočnosťou
7. básne sú postavené na zmyslovom vnímaní - farba, zvuk, vôňa, chuť
8. motívy sú šokujúce a poburujúce:

a) ľúbostné                             d) reflexívne
b) erotické až zmyselné          e) filozofické
c) prírodné                             f) z Paríža (zobrazujú jeho krásy)

9. symbol je základný umelecký prostriedok, vyznačuje sa mnohovýznamovosťou, čerpá z rozličných podnetov:

a) z náboženskej liturgie        d) z pocitov, nálad, reflexií
b) z prírody                            e) z mytológie
c) z filozofie

10. je to vnímanie krásy sveta, krása prechádza až za hranice poznaného
11. každý verš - nová myšlienka
12. jazykové prostriedky - metafora, personifikácia, epiteton, alegória
13. využívajú voľný verš

c) dekadencia (fran. decadence = úpadok)

- poézia, ktorá pohŕdala dobovou kultúrou a jej tradíciami. S obľubou siahala k tabuizovaným témam - erotika, morbidita, poézia násilia a zla, oslava Satana a kult smrti. Básnici opustili tradíciu v poézii a zjednotili sa v myšlienke „čistého umenia".

- znaky dekadencie:

1. Subjektivizmus
2. Individualizmus
3. Pesimizmus
4. Poézia sa zbližuje s hudbou a maliarstvom

- Slovensko nemá dekadentných básnikov
- patria sem:

Charles Baudelaire
Paul Verlaine
Malarme