Môže byť statický alebo dynamický.
- v umeleckom diele: charakteristika osôb
- v odbornom texte: slúži napr. ako návod na použitie, opravu
- v bežnom živote: napr. VB radí, pátra, povzbudzuje

„Keď sa kôň ani pri najbolestnejších úderoch nepohol, lebo už bol celkom dobitý, Zápotočný prešiel k jeho hlave a luzol ho dva razy po pysku.“
HV - HV
VVpríslčasu
VVpríčin.

„Kôň sa vyhodil vysoko do povetria a vytrhol Magdaléne uzdu z rúk. HV - HV“
„Zápotočný v zúrivosti zahnal sa na Magdalénu, ale odhodila sa a znova chytil a s námahou remence.“

20. Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne

Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:
1. skupina, ktorá pokračovala v lit. smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
- Mihálik, Rúfus, Válek
- Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
- Buzássy, Moravčík, Stražay
JÁN KOSTRA (1910 Štiavnička-1975 BA)
- G ZA, architektúra AA
- žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
- výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
- básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá. Najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol. a politické problémy
- lexicky najjednoduchší  najčítanejší

I. - časové rozlíšenie
1. zb. Hniezda (1937) - vplyv poetizmu a symbolizmu
- nepokračoval v sociálnej problematike (publikované v časopisoch), do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
zb. Moja rodná (1939) (rozbor z čítanky)
- Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach subjektu básní sa opiera o historicky konkrétny základ. - ČS ohrozené nemeckým nacizmom. - lyrické vyznanie lásky „vernej hrude kamenistej“, domovu dáva vlastnosti ženy: „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, šatôčku vyšívala v pokornej pýche svojej panenskej, ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály milencových úst.“
- opisuje chudobné Slovensko, dáva mu kontrastné vlastnosti: „pastierka jahniat najbelších .. práčka podkasaná, .. ty bosá kráľovná moja .. svätica slnkom opálená.“
- hovorí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť, odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vrátia
poéma Ave Eva - prepracoval sa v nej od estetického k etickému hodnoteniu ženy. Je to báseň erotická, ale jej význam a hodnota sa nevyčerpáva.