chcel zachrániť detstvo, detský svet, lebo má pocit, že deti sa príliš rýchlo ženú do dospelosti.
„Čaká ich potom deň dlhý / prísneho a trpkého ľudského údelu."
Kolíska spieva deťom - kolíska je symbolom útleho detstva, dieťa je chránené pred zlom, nie je schopné vnímať svet. Deti by nikdy nemali poznať zlo, nespravodlivosť. Kolíska by mala stále prevádzať detský svet.
Deti - autor sa opäť prihovára dospelým, aby zachránili deti a ich svet.
Kniha rozprávok - (Ľ. Fulla) analýza podstaty krásy, výnam v živote človeka
Modlitbičky, Nové modlitbičky

ESEJESTICKÁ TVORBA:
Človek, čas a tvorba
Stať Sobotné večery - vyznáva sa zo svojho vzťahu k rozprávkam. Sám na nich vyrastal, rozprávala mu ich stará mať. Bol nimi unesený. Aj on vnímal nie obsahovú stránku, ale zvukovú. Naznačuje rozdielnosť medzi svetom detí a dospelých. V detstve sa tvorí väzba medzi človekom a rozprávkami. Podľa autora je rozpr. báseň napísaná v šťastnej chvíli zdokonalená stáročiami. Je tou orechovou škrupinkou, v kt. je uložený život.

Stať Slovo básnika - definuje tu vzťah k básni. „Báseň je spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bratstvo, ktoré nás robí lepšími. Tam, kde holá pravda pre svoju neosobnú vecnosť nepreniká, tam, kde číra krása pre svoju jednostrannosť nevystihuje, tam musí prísť báseň, ktorá obidve vstrebáva a vytvára z nich jednotu. Nájsť mieru tejto hodnoty a zároveň jednoty, tomu sa hovorí umenie. Umenie je nenahraditeľnou súčasťou duševných bohatstiev ľudstva.“
Vojtech MIHÁLIK
- básnik, filozof, redaktor (G TT, FFUK)
1. zb. Anjeli - meditatívny charakter, zamýšľa sa nad problémami ľudského utrpenia, poznania a lásky.

Plebejská košeľa - Vyzdvihuje sociálnu problematiku, rieši problémy sociálneho postavenia. Plebejci (soc. vrstva v rímskej spol.) bojovali s vrstvou Patrícijskou za svoje práva. Autor definuje Plebejcov ako vrstvu, ku ktorej sa osud postavil nepriaznivo. Neustále porážky ju však zoceľujú a vedú do ďalších bojov za jej práva. Báseň je optimistická a vyjadruje vieru v jej víťazstvo. Autor je človek jemným citom a sociálnym cítením.
„Tak som tu ostal preštiepaný mrazmi / zhrdnutý kameň bezprávia,
pod chalátik mi vietor duje, hlas mi/ preskakuje a zlyháva/ jak flinta pľuhavá“
(ťažký život človeka z nižšej spol. vrstvy)

Vzbúrený jób - Filozoficko - reflexívna zbierka Problémom je orientácia básnika na ľudský život. Skúma ho v polohe trpiaceho jóba, ktorý pokorne prijíma trpký údel a v polohe jóba, ktorý sa odmieta podriadiť osudu, bojuje. Autor vychádza z filozofického princípu: boj protikladov, boj proti pokore. Je to konfrontácia dvoch diametrálnych vzťahov. Jób vyzdvihuje význam práce pre rozvoj spoločnosti a myslenia a vrcholí vzburou človeka proti bohu. Tŕpky - Lyricko-epické básne.