Do románov autori častejšie začleňujú postmodernistické reflexívne, lyrizujúce či publicistické pasáže (Mitana, Vilikovský, Sloboda)
FRANTIŠEK HEČKO (1905 Suchá nad Parnou - 1960 MT)
román Červené víno (1948)
- autobiografické prvky
- vrchol socialistického realizmu
- západoslovenská vinohradnícka dedina 1905 - 1925
- tri generácie - patriarchálni Michal a Verona, ich syn Mikuláš, dcéra Jozefa, ale najmä syn Urban a jeho deti Marek a Magdaléna
- rozvíja dve línie slov. prózy 20. storočia: tradície dedinskej psych.- sociálnej prózy a výrazový systém lyrizovanej prózy, ktorý prispôsobil vlastnému chápaniu. Popritom čerpá z folklórnych tradícií.
- Jazyk románu je zaujímavý - reálne stvárnenie skutočnosti. Aby prostredie dotvoril čo najvernejšie, využíva Hečko jazykové prostriedky, kt. sa používajú v tomto prostredí. Ďalším prínosom románu je, že vychádza z pozície pozitivizmu. Autor dobre poznal toto prostredie, charakter ľudí, poznal vinohradnícku prácu, kt. je typickým znakom neľahkého života ľudí v oblasti Malých Karpát.
- mladí Urban a Kristína Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť zo starootcovského domu, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu Kristínu. Sťahujú sa inde (osada Vlčia dolina), prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Urbanovi sa darí (ako jediného ho obíde choroba viníc). Silvester Bolebruch závidí Urbanovi šťastie aj Kristínu, ktorú miloval.
- Urban odchádza do vojny, Kristíne pomáha 14ročný syn. Trú biedu, Kristína ide prosiť Habdžovcov o jedlo, starý H. odmietne. Prababička Kristíne pomôže, pri ceste naspäť zamrzne. Potom sa ozve svedomie aj v jej synovi Michalovi H. a aj on pomôže Kristíne pomôže.
- Urban sa vracia z vojny, jeho syn Marek si začne s Luciou Bolebruchovou. Žijú stále chudobne. Marek sa stane najlepším žiakom, odchádza študovať do Prahy. Urbanov otec Michal zomiera, Urbanovi nikdy neodpustil. Zatiaľ čo je Marek na vojne, Kristína i Urban zomrú. Svadby: Marek + Lucia, Magdaléna Habdžová + Jožko Bolebruch. - Marek vstupuje do KSČ a s Luciou odchádzajú z veľkostatku
DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
román Panna zázračnica - prvky nadrealizmu, alegorické odsúdenie režimu SR, bohémske prostredie BA, hlavná postava Anabella - múza umelcov
Prútené kreslá - autobiografické črty
- Bartolomej Slzička rozpráva na dovolenke v POL Jarmile príbeh:
- ČS študent prišiel študovať do Paríža (z „krajiny nikoho“), býva v penzióne pre študentov, spočiatku mu nedôverujú, po Paríži ho sprevádza študentka Daniela, občas sa v ňom prebúdzajú spomienky na domov, Bartolomej má problémy s políciou, preto si nechce začať s Danielou, platonická láska, na Vianoce Daniela odcestuje k tete, on ju nájde v tajných dverách, zaspia v jednej posteli, ráno mu vyzná lásku.