Ohradili ste sa tisícimi nadprávami a užívate ich len ku konečnému zhovadeniu uhnieteného ľudu, v ňom samy vediete život polodivochov."

Dramatická tvorba - historické tragédie
1. - z dejín Veľkej Moravy a z dejín slovensko-uhorských
- Bitka u Rozhanoviec
2. - drámy čerpajúce námety z dejín Srbsko-uhorských
- Chorvátska Helena
3. - drámy lžidimitrijovských nepokojov v Rusku
P. O. HVIEZDOSLAV (1849 Vyšný Kubín- 1921 DK)
(realizmus)
- pochádzal zo zemianskeho rodu
- začal chodiť na gymnázium v Miškovci, čoskoro patril medzi najlepších žiakov
- začal písať pod vplyvom maďarského básnika Petófiho
- nap. prvotinu: Básnické prviesenky Jozefa Zbranského - venované sú Andrejovi Sládkovičovi. Autor v nich vyjadruje lásku k rodnému kraju - Orave
- študoval na právnickej akadémii v Prešove, kde sa iniciatívne zúčastňoval na príprave almanachu N a p r e d
- v r. 1875 si zvolil pseudonym Hviezdoslav
- v máji 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovú
- 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove
LYRIKA:
b. zb.: SONETY (skladá sa z 21 básní)
- básnik sa v nich zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho "zloba a neprávosť" pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie, básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločenských zápasov
(Sonety nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Vyznievajú však jednoznačnou výzvou primknúť sa k skutočnosti a podstúpiť s ňou zápas v mene pravdy a spravodlivosti.)
lyrický cyklus: LETOROSTY - skladá sa z 3 častí (cyklov):
1.(Čo dávam, dávam z úprimnosti duše) - autor naznačuje program svojej tvorby. Chce, aby jeho poézia bola pravdivá, bez okrás. Pravda je jeho životným krédom "mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj"
2.(Čierny rok) - obraz vnútorného života básnika v ťažkých časoch života, keď postupne strácal svojich najbližších. "Čierny rok" -> smrť matky, otca, brata. Smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Z mučivého uvažovania ho oslobodzuje spoznanie, že je to tvorivá práca, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ľudskej existencii.
3.(Primknutie sa k ľudu)?- básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Osvojuje si spôsob jeho sociálneho nazerania na skutočnosť, podrobuje ostrej kritike vykorisťovateľskú morálku a príživníctvo. V b. Ó, prečo som nie víchrom - si žiada mať ničiacu silu ako víchor, búrny oceán alebo sopka, aby mohol zmietnuť všetkých tých, čo žijú na úkor mozoľnej práce ľudu.
Nádej a výzvu vyjadruje v b. Ó, mládež naša, tys° držiteľkou rána.