Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa.
Dejová línia je tu nie je ucelená, je oslabovaná odbočeniami, rozprávaním epizód, ktoré s hlavným dejom takmer nesúvisia. Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom. Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a namiesto veľkého konfliktu len o drobné úskoky. Jazyk diela je zaujímavý. Autor využíva slovník, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová:" Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily."
- jazyk je ľudový, používa príslovia a porekadlá.
„Reštavrácia sa nedá preložiť do cudzej reči." (Ján Kalinčiak)
FRAZEOLOGIZMY
- sú ustálené slovné spojenia, napr. prirovnania, porekadlá, príslovia, ustálené slovné spojenia, napr. bežať ostošesť, streliť capa, vziať rozum do hrsti, tichá voda brehy myje, buchnúť klinec po hlavičke
- prenesený význam
V umeleckej literatúre sa frazeologizmy využívajú predovšetkých v epickej próze (ako prostriedok štylizácie hovorovosti al. jazyk. charakteristiky ľud. typu).
- funkcia: bližšie priblížiť, charakterizovať
a) ľudové (porekadlá, príslovia)
b) intelektuálne (čítať v knihe života)
c) europeizmy (vziať nohy na plecia, rozťať gordický uzol)
d) idiomy (od buka do buka, dínom dánom)

12. Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského a B. S. Timravy.
Znaky slovenskej realistickej poviedky:
- poviedka je malá realistická forma
- umelecky stvárňuje realisticky (bez príkrasu) jednotlivé udalosti zo života človeka
- vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako skutočné ľudská charakteristika (Maco Mlieč, Ondráš Machuľa, Adam Krt), do deja vstupujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote pred opísanou udalosťou sa autor zmieňuje iba ako by mimochodom
- téma - z najrozličnejších oblastí života
- z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka pokladá za voľnejší útvar ako novela slov. lit. Realistické poviedky a novely písali: Vajanský, Kukučín, Timrava, Tajovský.
Slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slov. literatúry.