Mnohí autori načreli do hlbokej studnice života chudobného človeka, dedinskej inteligencie, odsúdili život a konanie chamtivých sedliakov.
No až realizmus (Tajovský, Kukučín, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny.
MARTIN KUKUČÍN (1860 - 1928)
- vlastným menom Matej Bencúr
- vyrastal v rodine oravského sedliaka a od detstva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka, dôkladne poznal všednú i sviatočnú tvár života na slovenskej dedine
- študoval na revúckom a martinskom gymnázium, lekárskej fakulty Karlovej univerzity, po skončení vysokej školy odchádza na ostrov Brač (do Dalmácie)
- r. 1907 odišiel do južnej Ameriky (mesto Punta Arenas), v zámorí prežil ako lekár obdobie 1. sv. vojny medzi chorvátskymi vysťahovalcami
- patrí medzi významných predstaviteľov slovenskej realistickej lit. V jeho tvorbe sa prehlbuje sociálny kriticizumus i metóda výstavby charakterov budovaná na analýze spoločensko - triednej podstaty ľudských vzťahov. Vidíme to vo viacerých prózach tohto obdobia, najmä v poviedkach Neprebudený, Keď Báčik z Chochoľova umrie, Dies Irae.
Kukučín bol veľkým realistickým umelcom, ktorý opisoval prevažne dedinských ľudí, ich drobné problémy, ale aj vnútorný svet, ich radosti a starosti. Vo svojich poviedkach často opísal svoje zážitky, skúsenosti i poznatky zo stretnutia s mnohými ľuďmi.
NEPREBUDENÝ
Hl. postavy: Ondráš Machuľa - úplne najchudobnejšia spol. vrstva - husiar, Zuzka Bežanovie, stará Bežanka, Jano Dúbravovie - sedliaci.
Témou je tragicky sa končiace úsilie "neprebudeného" Ondráša Machuľu včleniť sa do života dediny. Je to dospelý človek s detskou naivnou dušou. Príbeh sa odohráva v dedinskom prostredí. Autor zobrazuje tragický príbeh duševne zaostalého Ondráša Machuľu, ktorý naletel na žart Zuzky Bežanovie, ktorá mu povedala, že si ho zoberie za muža a nechá Jana Dúbravovie. Tragickosť tejto poviedky spočíva v tom, že Ondráš nevedel pochopiť, že to bol žart. Keď má Zuzka s Janom svadbu tak tetka, u ktorej býval Ondráš ho zavrela do komory. Keď prišiel na svadbu tak tam vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bežanovie husí zahynie. Smrť pre neho znamenala vykúpenie.
DIES IRAE (Dni hnevu)
- nastolil v nej závažný problém doby: peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a podmieňujú v rozhodujúcej miere ľudské myslenie i konanie. Starého Sýkoru menia na úžerníka - netvora, nepoznajúceho ani rodičovskú lásku, ani prirodzené ľudské city, ani sústrasť s tragédiami. Viac ho zaujíma osud stratených peňazí ako osud vlastných dvoch synov. Cez túto postavu odsudzoval spisovateľ javy, ktoré prinášal kapitalizmus na slovenskú dedinu. Poviedka sa končí typicky kukučínovsky, harmonickým záverom.
RYSAVÁ JALOVICA
- patrí k prvým poviedkam. Už tu je zrejmé, že má záujem predovšetkým o zobrazenie života dedinského ľudu a že ho má rád.