Tak ako aj morská hladina je len málokedy pokojná, tak i človek je tvor stále nespokojný, neustále sa za niečím ženie.
"hladina - duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja"
"a duch tvoj - hlbina má taktiež horkú chuť"
- autor tu prirovnáva dušu človeka k morskej hlbine. Obe sú temné, záhadné, svedomie človeka tiež občas nie je celkom čisté. Nepoznáme úplnú hĺbku duše človeka, tiež ani morského dna. Autor tu vyjadruje nemožnosť úplného poznania človeka, jeho vnútra, najskrytejších myšlienok. Rovnako aj more nie vždy je dokonale preskúmané, poznané. Podstat. a príd. mená nám umožňujú lepšie pochopiť charakter mora a človeka, ich podobnosť. Prídavné mená tiež dodávajú básní pochmúrnu, pesimistickú náladu.
JEAN ARTHUR RIMBAUD (1854 - 1891)
Vo svojom básnickom diele: BÁSNE, ILUMINÁCIE I, ILUMINÁCIE II, POBYT V PEKLE si staval odlišné ciele oproti tradičnej poézii. Chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom a ustáleným básnickým obrazom. Rimbaud sa nevyhýbal nijakým námetom. Jeho jazyk bol veľmi jednoduchý. Používal nové a pôsobivé slová. Bol predstaviteľom nielen osobitného lyrického ideálu, ale aj spoločensky angažovanej poézie (napr. bás. Paríž sa zasa zaľudňuje).
Objavoval poéziu v živote, znásoboval dobré zážitky, odhaľoval ošklivosť a krásu, ktoré predchádzajúcej poézii unikli. Mal bezprostredný vzťah k prírode a k veciam na tomto svete. Mal rád ľudí a nenávidel meštiakov, opovrhoval náboženstvom, parodoval cirkev. Bol obdarený básnickou obraznosťou, dokázal majstrovsky zachytiť život v nepatrnom detaile. Jeho mladistvé básne boli inšpirované veľkými myšlienkami i denným životom, porovnávaním ľudí i prírody, odporom k vojne, nenávisťou k meštiackej tuposti a oficiálnym inštitúciám a mladistvými skúsenostiami stále viac bohémskeho života. Súbežcom kubistických a futuristických úsilí vo výtvarnom umení bol v literatúre básnik
GUILLAUME APOLLINAIRE [1880 Rím - 1918]
- vlastným menom Wilhelm Kostrowicki
Debutoval zb.: ZAHNÍVAJÚCI ČARODEJ, no väčší ohlas vzbudili až jeho ALKOHOLY a báseň PÁSMO. Vytvoril ňou nový model poézie obsahom a formou. Je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve. Je tvorcom tzv. nového lyrizmu. Teda predovšetkým narába s imagináciou /fantázia/.
R. 1913 vydal Apollinaire manifest FUTURISTICKÁ PROTITRADÍCIA.