Hoci bol opatrovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskne žiara lásky rýchlo aj zhasne.
Bezručova úzka zrastenosť s utrpením vlastného národa - či presnejšie, jeho malej časti v Sliezsku, ktorej už-už hrozila záhuba (vyjadril to v básni 70 000) - zabránila básnikovi, aby mohol výraznejšie vysloviť osobné problémy. Hoci bol ospevovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskla žiara lásky, rýchlo aj zhasla (Jen jedenkrát).
Z estetickej stránky je Bezručovo básnické dielo mnohotvárne. Bezruč bol lyrikom, ale súčasne používal formy klasických baladických útvarov. Hoci vyjadroval skutočnosť priamo a bezprostredne, nachádzame v jeho veršoch aj metafory, symboly, synekdochy a pod. Používal síce niektoré tradičné výrazy a siahol aj po pojmoch antického bájoslovia, ale do umeleckej roviny povýšil slová lašského nárečia .
Literárna história dnes oceňuje Bezručovu básnickú tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji českej sociálnej poézie 20. storočia.

Slovenská literárna moderna sa rozvinula približne v rokoch 1905 - 1918. Na jej formovaní sa zúčastnilo niekoľko básnikov a kritikov. Príslušníci slov. lit. moderny uverejňovali svoje práce v časopisoch Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici hľadali tvorivé zdroje v diele romantického lit. pokolenia. Má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom.
Na zač. 20. storočia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom čase vstupovala do verejného a spoločenského života, si uvedomovala, že poňatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadriť všetky rozporné stránky skutočnosti.
Básnici uverejňovali svoje diela v časopisoch: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici slov. lit. moderny hľadali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu. Ale neboli ľahostajní ani voči tradícii, ktorú predstavoval, P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Sl. liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), čím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slančíková -Timrava, J. G. Tajovský). A konečne stretávame sa v nej s tzv.