Medzi najznámejších štúrovcov patria Janko Kráľ (1822 – 1878) – najrevolučnejší básnik romantizmu+jánošíkovská tematika, Samo Chalupka (1812 – 1883) – vyjadruje v básniach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ľudu a odpor k násiliu, Ján Botto (1829 – 1881) – námetmi jeho tvorby sú obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť, a nakoniec Andrej Sládkovič (1820 1872) – vyjadruje lásku k slovenskému národu, opisuje romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu.

Najznámejšie diela:

Janko Kráľ

- Šahy
- Zaliata panna vo Váhu a divný Janko
- Krajinská pieseň
- Jarná pieseň
- Orol vták

Ján Botto

- Žltá ľalia
- Margita a Besná
- Smrť Jánošíkova
- Báj na Dunaji

Samo Chalupka

- Mor ho!
- Turčín Poničan
- Boj pri Jelšave
- Branko
- Likavský väzeň
- Kráľohoľská
- Valibuk

Andrej Sládkovič

- Marína
- Detvan
- Nehaňte ľud môj
- Sôvety v rodine Dušanovej

Ľudovít Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen (1847 - 48) presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie uskutočnenej roku 1948 – 1849. V roku 1848 vystupuje v Liptovskom Mikuláši - Žiadosti slovenského národa. Predstavitelia slovenského národa žiadali autonómiu Slovenska v rámci Rakúska (názov štátu mal byť Slovenské okolie, systém slovenského školstva, slovenský jazyk ako úradný a vyučovací. Viedenská vláda, ktorá sľubovala plnenie požiadaviek utlačovaných slovanských národov v Uhorsku, však svoje sľuby nesplnila, po porážke predstaviteľov štúrovského hnutia prenasledovala a Štúr bol až po smrti pod policajným dozorom v Modre. Náro

Diela: Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Reč na Uhorskom sneme, Náuka reči slovenskej, Spevy a piesne, Slovanstvo a svet budúcnosti, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských.

11. - 16. júna 1843 v Hlbokom uzákonili spis. slovenčinu (Štúr, Hurban, Hodža)

LITERATÚRY OBDOBIA ROMANTIZMU

ROMANTIZMUS

- je liter. smer, ktorým tvorili štúrovci v prvej polovici 19. storočia. - v tematickej oblasti prejavil záujem o minulosť, sny o budúcnosti, túžbu po slobode, dochádza ku konfliktu, ktorý je vyjadrený rozporom medzi ideálom, túžbou a skutočnosťou. Hrdinom je človek nespokojný, odmietajúci útlak, túžiaci po slobode a spravodlivosti, ochotný obetovať aj vlastný život