8. spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Nevidieť ani znaku, že by prišiel nový život. Ľud si o Jánošíkovi rozpráva povesti, v ktorých sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. V tomto obraze Botto aktualizuje súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii. No ľud verí, že Jánošík neumrel.

„Hmlisté pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom.
Tak je dáko otupno tým Slovenským krajom,
Jak zakliatou krajinou. Zem jak by dusená,
Sťa žena pri pôrode, len stená a stená
A plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli,
Utopili Morenu o Smrtnej nedeli,
Roznosili už deti prvšie jarné púčky,
Už dávno zakukali po hájoch kukučky
A jara nechyrovať.“

„Všetko to s ním zaniklo, i tá jeho milá,
i tá švárna družina, čo sním chodila.
Len tie pusté chodničky, čo po nich zostali,
A tie mená vyťaté na Tatranské skaly."

9.spev v alegoriskom obraze Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl jej svete Botto ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu: „Svet zlý padne na kolená – a naš národ vstane hore!"

„Zakukala kukučka z zeleného bučka,
sedem raz zakukala – sedem rôčkou dala.
Janíčko, Janko náš, biele už líčka máš,
Jasne už očká máš, zlaté vlásky máš,
Sedem rôčkou míňa, pôjdeme na sobáš.“

Hlavná postava:

Juraj Jánošík – odvážny, nebojácny, vodca zbojníkov, ochranca a Bojovník za práva poddaných, schopný sa obetovať za svoju vlasť a ľud.

Vedľajšie postavy:

jeho družina – poddaný ľud v nich videl hrdinov, ktorí ich zbavia útlaku a biedy.
baba - zradila Jánošíka, poradila vojakom, aby mu pod nohy nasyplai hrachu
kňaz - modlí sa za Jánošíka, no ten mu povie, aby sa modlil za úbohy slovenský ľud.
ľud- obdivuje Jánošíka a jeho družinu, modlí sa za neho. A keď ho idú popraviť, žiali.

Hlavný hrdina – Juraj Jánošík

Idealizácia – Jánošík ma nadprirodzené schopnosti, ktoré sú ukryté v opasku a tieto možno zničiť iba strelou spakruky. Nebojí sa postaviť aj presile a radšej zomrie, akoby mal zradiť všetko, za čo bojoval.

Konflikt 

Jánošík - hradní páni - okradol ich a ulúpený poklad rozdával chudobným.
Ľud - hradní páni - zemepáni im dali popraviť ich hrdinu, no ľud s tým nemohol nič urobiť, aby neskončil ako on.

Postavenie autora v diele - cez hlavnú postavu autor poukazuje na nespravodlivosť voči slovenskému ľudu a lásku k rodnej zemi

Významové zafarbenie diela – tragické

2. KOMPOZIČNÝ PLÁN

Horizontálne členenie textu – Dielo sa skladá z úvodu a deviatich spevov. Dejová línia je slabá, bez epizód. Autor využíva princíp kontrastu (protikladu), napr:

Sloboda vo voľnej prírode – štyri steny väznice.
Horiaca vatra - zhasíňajúca vatra.
Skutočnosť (osem spevov) – alegória (deviaty spev).

Kompozičný postup Kronikársky (chronologický)

Fázy sujetovej organizácie literárnych diel

Expozícia – básnik opisuje hôrnych chlapcov, ktorí zapálili vatru na Kráľovej holi. Osobitú pozornosť venuje ich vodcovi Jurajovi Jánošíkovi. Žijú si spokojný život vo vrchoch slovenských lesov, ale ich volnosť prerušia plány pánov, ktorí chcú ulapiť Jánošíka.

Kolízia - už si poňho idú, ich je tisíc a on je sám. Niekoľkých porazí a už im skoro unikol, keď tu zrazu stará baba poradí vojakom, aby mu naypali pod nohy hrachu.

Kríza - ulapený Jánošík sedí vo väzení, zbičovaný a unavený. Prídu za ním hradní páni a ponúkajú mu slobodu, ak im povie, kam schoval svoje bájne poklady. No on odmietne. Zaspí a sníva sa mu o voľnosti a slobode, spomína si na časy, keď ešte chodil so svojou družinou.

Peripetia – Jánošík sa lúči so svojou krajinou, ľudom, domovinou. Ľudia sa prišli pozrieť na Jánošíkove posledné chvíle. Keď ho popravia, medzi ľudmi zavládne nepokoj a strach.

Rozuzlenie - po smrti sa dostane do raja, kde sa zosobáši s Kráľkou, najkrajšou z víl. Čo znamená, že aj keď ho zabili, tak bude slobodný a voľný.

Vertikálne členenie textu

a)pásmo rozprávača - prítomný
b)pásmo postáv - monológy, dialógy

3.JAZYKOVÝ PLÁN

Útvary jazyka - spisovný jazyk
Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby - štylisticky príznakove, citovo zafarbené

Trópy –

- prirovnanie – no sotvy jak tá včielka primrie na list sladký, sotvy usne jak dieťa na prsiach svojej matky.
- epiteton - jedľa šedivá, slovenské lesy
- metafora - už ho z dialky víta jasnočelá hola, tu z vŕšku naň kostolík tajným hlasom volá, tam za ním rodná rieka túžobne narieka…
- alegória – celý deviaty spev
- epizeuxa – padá, rosa padá, horí, ohník horí
- anafora - … ten vidí, bielych panien veliké zástupy, ten vidí, o čom asi nesnívajú ľudia, ten vidí, svojím okom čo ešte len bude.