SLOVENSKÁ LITERATÚRA:

- posledné dve desaťročia 18. storočia – uvoľnenie tvorivosti, začína sa tvoriť slovenské národné obrodenie

1. fáza: 1780 – 1820

- bol prijatý tolerančný patent = zrovnoprávnenie 2 prevládajúcich vierovyznaní (kat. a evanj.) – obidve mali rovnaký cieľ – národné uvedomenie
- 2 snahy:

1. uzákoniť spisovný jazyk (J.I.BAJZA, A. BERNOLÁK);
2. povzniesť ľud na vyššiu vzdelanostnú úroveň (J. FÁNDLY)

- katolíci: 1789 – vzniká Slovenské učené tovarišstvo – cieľom bolo zušľachťovať a pestovať slov. jazyk, získavať jeho prívržencov, vyvíjať vydavateľskú činnosť – distribúcia Bernolákových kníh, malo aj sociálny, buditeľský, politický a kultúrny program
- na čele stál A.Bernolák, organizačnú činnosť mal na starosti J.Fándly
- množstvo pobočiek po celom Slovensku, existovalo do r. 1800
- evanjelici: Učená spoločnosť malohontská, Učená spoločnosť banského okolia
- významnú úlohu zohráva založenie Katedry reči a literatúry česko-slovenskej – vznikla na evanj. lýceu v Bratislave – bola strediskom výchovy štúrovskej generácie
- vydávali sa časopisy a noviny: Prešpurské noviny, Staré noviny literního umění

2. fáza: 1820 – 1835

- rozvíja sa idea slovanskej vzájomnosti = spojenie slov. národov pod vedením Ruska – rozpracovali ju: J. KOLLÁR, P.J.ŠAFÁRIK
- vzniká Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – je výrazom integračných snáh – katolíci: J. HOLLÝ, M. HAMULIAK; evanjelici: J. KOLLÁR, P.J. ŠAFÁRIK
- spolu vydávali almanach Zora s ich dielami v bernolákovskej slovenčine a biblickej češtine
- charakteristické je národnozjednocovacie hnutie

3. fáza: 1835 – 1843

- obdobie štúrovskej generácie – jej formovania sa a ich pôsobenia – romantizmus
- 14. 2. 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom

4. fáza: 1843 – 1848

- vrcholí tvorba štúrovskej generácie
- revolúcia 1848 – neúspech – štúrovci sa utiahli
- založenie Slovenskej národnej rady

JOZEF IGNÁC BAJZA

- katolícky kňaz, prisudzuje sa mu dvojaké prvenstvo:

1) snaha o uzákonenie spisovného jazyka – nebolo to dopracované, nevypracoval gramatiku;
2) napísal prvý slovenský román: René mládenca príhody a skúsenosti – 2-dielny román – obsah:

1. časť: René je synom bohatého kupca Dona Varleta. Rozhodne sa opustiť svoju rodnú krajinu a vybrať sa na potulky svetom. Otec ho odhovára, no neposlúchne a ide z Benátok do Tripolisu. Chce nájsť a priviesť domov svoju sestru, ktorú spolu s matkou uniesli ako dieťa piráti. Jeho priateľ Van Stiphout ho sprevádza. Zažívajú množstvo exotických dobrodružstiev. V Tripolise nachádza svoju sestru Fatimu. Dostane sa do väzenia, ale prepustia ho. S F. odchádzajú späť do Benátok. Medzitým sa v Egypte zaľúbi do Haradixy – dcéry mohamedánskeho patriarchu.

2.časť: R. zrazu odchádza do Viedne s V.S. (opustí F. i H.), putujú Slovenskom

1. časť bola scenzurovaná kvôli láske a 2. časť kvôli ostro skritizovaným pomerom na Slovensku (napr. zbičovanie)
- Slovenské dvojnásobné epigramata – krátke básničky, zosmiešňujú ľudské vlastnosti, majú výchovnú funkciu

JURAJ FÁNDLY

- katolícky kňaz, celú svoju činnosť venoval ľudu – chcel ho povzniesť na vyššiu vzdelanostnú úroveň
- diela s praktickými radami do života: Piľni domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, Slovenskí včelár
- vrcholné dielo: Dúvěrná zmlúva mezi mňíchom a diablom – 4 zväzky – išlo mu o vážne politicko-spoločenské ciele, ako dôsledný šíriteľ jozefínskych reforiem reagoval na zrušenie konteplatívnych tvz. žobravých reholí – dielo je koncipované ako rozhovor medzi mníchom Atanáziom a uštipačným diablom Titinillom, ktorý slúžil na strašenie kresťanov – žartovne i vážne rozpráva o dejinách rehoľníctva, prináša dôkazy o ich spol. neužitočnosti a škodlivosti. Príčinu vidí v tom, že mnísi sa vzdali manuálnej práce a zradili svoje poslanie pomáhať. V treťom zväzku podáva dôkazy, aké nesmierne bohatstvá rehole získali a zdôraznil, ako tento kapitál premrhali. Vyzýva, aby sa ich bohatstvo investovalo do stavby nemocníc, škôl. V rukopisnej 4. časti na vyváženie poukázal aj na kladné hodnoty, ktorými niektorí rehoľníci prispeli k duchovnému obohateniu ľudstva.