FRANCÚZSKA LITERATÚRA:

- vytvára sa niekoľko lit. smerov, ktoré ovplyvňovali aj iné lit.
- hl. témou je WWII., boj proti fašizmu a za humanizmus

FRANCÚZSKA PRÓZA:

ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY

- poviedka Letec
- Zem ľudí – román o humanizme, autorove zážitky, spomienky, fil. úvahy; nabáda ľudstvo k tolerancii a úcte medzi ľuďmi
- Malý princ – rozprávka pre dospelých
- on-rozprávač
- má 2 úrovne: 1. filozofickú – témy: hľadanie zmyslu života, priateľstvo..; 2. epickú – samotné rozprávanie príbehu
- má 27 kapitol, z toho 1. kapitola je o 1 udalosti, keď mal 6 rokov, ostatné sú o tom, ako sa stratil na 8 dní v púšti a stretol Malého princa
- hl. postavy: Malý princ – chlapec z planéty B-612, Zem prišiel len navštíviť, je jednoduchý, dôverčivý, má rád ľudí
pilot = autor – havaruje na púšti a stretáva sa s M.p., je dospelý, no cíti sa byť dieťaťom, v M.p. vidí kus seba
- obsah: V čase, keď bol pilot ešte šesťročným chlapcom, videl v knihe obrázok veľhada kráľovského, ako požiera svoju obeť. Inšpiroval sa týmto obrázkom a nakreslil veľhada so slonom vo vnútri. Ukázal to dospelým, ale tí ho nepochopili. Musel im preto nakresliť aj vnútrajšok toho hada. Dospelý mu povedali, aby nemyslel na hlúposti a aby sa namiesto kresleniu venoval radšej škole. Preto sa vzdal svojej maliarskej kariéry a stal sa letcom.
Pri prelete nad púšťou sa mu pokazilo lietadlo a musel pristáť na púšti v Afrike. Na druhý deň sa tam objavil chlapec – M.p.. Chcel, aby mu nakreslil ovečku. Pilot mu ju nakreslil, lenže princovi sa nepáčila. Tak mu nakreslil debničku a povedal, že v nej je ovečka. M.p. bol veľmi spokojný. Počas pobytu na púšti sa M.p. stále pýtal, na otázky pilota však odpovedal len veľmi zriedkavo. Aj napriek tomu sa pilot dozvedel, že pochádza z malej planétky. Na ňom má pyšnú ružu so štyrmi tŕňmi, tri sopky, jednu vyhasnutú a ostatné činné, ktoré každý deň vymetal. Dozvedel sa aj o chlapcovej ceste po šiestich planétach, na ktorých žili kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár a zemepisec, o tom, ako sa dostal na Zem, našiel tu obchodníka a výhybkára a tiež stretol líšku, hada a kvetinu, ktorých sa pýtal na ľudí. Stretol aj ozvenu a dostal sa do záhrady plnej kvetín. Po ôsmych dňoch im došli zásoby vody, a tak sa ju vybrali hľadať. Po dlhom hľadaní ju našli. Pilot sa potom vrátil k lietadlu, aby ho mohol opraviť, ale M.p. ostal pri studničke. Keď sa pilot na druhý deň vrátil k studničke, našiel M.p., ako sa rozpráva s hadom. Odohnal ho a chytil bledého Malého princa za ruku. Povedal mu, že sa mu podarilo opraviť lietadlo, a že sa vracia domov. Malý princ povedal, že aj on ide dnes domov, ale že to má oveľa ťažšie. Kráčali po púšti spolu, keď sa zrazu okolo nohy M.p. objavil žltý záblesk. Bol to had a M.p. uštipol. M.p. sa takto vrátil na svoju planétu.
O šesť rokov po tom pilot premýšľal, čo sa s M.p. stalo. Robil si starosti, či jeho ružu nezjedla ovečka, či náhodou nevybuchli sopky na jeho planéte. Vedel však, že pre žiadneho dospelého to nie je také dôležité ako pre neho.
- toto dielo je o detstve a dospelosti, o láske, sile priateľstva, o ľudských vlastnostiach a o všetkom, čo je na tomto svete dôležité. Je vlastne o tom, aký by mal človek byť. Keď rastie z dieťaťa na dospelého, získava síce vedomosti, stáva sa zodpovednejším a realistickejším, no stráca pri tom nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Dospelý žije rýchlo, neustále rieši problémy a zabúda na to, čo je dôležité.
- celá jeho tvorba je presiaknutá humanizmom

FRANCÚZSKA POÉZIA:

PAUL ELUARD

- na začiatku sa prikláňa k dadaizmu, neskôr k surrealizmu
- Hlavné mesto bolesti – využíva voľný verš bez interpunkcie, podvedomie, často vyjadruje pocity beznádeje, skepsy; sen spája s realitou
- po WWII. sa odkláňa od surrealizmu k poézii lásky – optimizmus, viera v lepšiu budúcnosť, nádej
- vyjadruje protest proti biede, smrti, vojne; cestu k ľuďom si hľadá prostredníctvom lásky
- básn. zb.: Fénix; Môcť všetko povedať

JACQUES PRÉVERT

- na začiatku surrealizmus, po WWII. píše o každodennom živote, zjednodušuje básne, píše o bežných problémoch človeka; silným motívom je láska a vitalizmus; využíva antropomorfizáciu = porovnávanie života zvierat a ľudí, humor; jeho lyrický hrdina vyznáva život ako taký, jeho krásu
- zb.: Slová; Slnko noci

EXISTENCIALIZMUS:

- vzniká nový lit. smer existencializmus = umelecký a myšlienkový smer, ktorý sa zaoberá existenciou človeka
- znaky: konanie človeka v hraničných situáciách (až v nej si človek uvedomuje svoju existenciu); voľba jednotlivca – človek si sám zvolí, ako chce žiť; sloboda jednotlivca – dosahuje ju, ak sa nepodriaďuje žiadnym okolnostiam; pocity úzkosti a absurdity
- postupne zaniká počas hospodárskeho rozmachu, lebo vychádzal z dobového pocitu ako z presného poznania
- ako smer stál na rozhraní lit. a filozofie

JEAN-PAUL SARTRE

- román Hnus – forma denníkových zápiskov - hl. postava: Roqueatin – žije v prímorskom mestečku, zháňa materiály k práci o 1 lordovi. Dej sa odohráva len v byte a v knižnici. Nemá rodičov, priateľov, je sám – samotu začína pociťovať ako chorobu – začne sa hnusiť sám sebe, je znechutený zo všetkého okolo seba. Rozhodne sa odísť, a tým sa oslobodí – cíti sa slobodný.
- kniha poviedok + exist. poviedka: Múr – hl. postavy: Pablo Ibbieta – rozpráva príbeh, nechce zomrieť, má silný pud sebazáchovy, je tvrdohlavý; Juan Mirbal – jeho priateľ, je bojko – bojí sa bolesti, smrti, stále opakuje, že je nevinný; Tom Stienbock – veľký dobrák, tvári sa síce ľahostajne, ale aj na ňom sa neskôr prejaví strach
- dej: odohráva sa v španielskej väznici, kde fašisti súdia 3 účastníkov špan. občianskej vojny – všetci 3 čakajú v cele na rozsudok. Keď im ráno príde vojak povedať, že budú popravený, J. sa zosype – pošlú za nimi belgického doktora, ktorý je s nimi až do rána – je milý, no oni sú príliš vynerovaní. J. sa pýta, či bolesť po zasiahnutí guľkou trvá dlho, doktor povie, že áno. P. s T. sa rozprávajú o tom, aké to bude na poprave, ani nechápu, čo sa vlastne deje. J. je zdrvený, doktor sa ho snaží utešiť, no on sa ho pokúsi uhryznúť, a potom už len nečinne leží. P. rozmýšľa, nechce zaspať, lebo mu zostávajú len 2 hodiny, chce zostať pokojný. Nadránom prídu vojaci – T. sa až vtedy ľakne – odvedú len T. a J. - P. zostáva sám. Keď začnú salvy, znervóznie, no opäť sa ukľudní. Vojaci ho odvedú opäť na výsluch, má prezradiť, kde sa skrýva vodca anarch. povstalcov. Celý čas je ticho, a tak dostane 15 minút na rozmyslenie – vie, kde sa skrýva, no urobí si srandu a povie, že je na cintoríne. Je to však pravda a vodcu zabijú. P. oslobodia a on sa začne smiať.
- konanie v hraničných situáciách, krutosť a bezcitnosť ľudí
- absurdita sa tiahne celou poviedkou, koniec je absurdnou hrou náhody
- poviedka Diabol a Pánboh – 16. storočie, Nemecko, obdobie reformácie a sedliackych povstaní. Hl. postava: vojvoda Gőtz z Berlichingenu – vedie výpravu proti mestu, ktoré sa vzbúrilo proti kniežatám. Zabíja, lúpi, pácha zlo, rôznymi úskokmi a intrigami získa vládu nad mestom – chce vytvoriť šťastné, slnečné mesto, aby vládla sloboda a láska. Pokus mu však nevyjde, zistí, že neexistuje absolútno = človek je dobrý aj zlý a je na človeku, ktorou cestou pôjde, akým chce byť
- odmietol Nobelovu cenu

ALBERT CAMUS

- dostal Nobelovu cenu
- exist. román Caligula
- román Cudzinec – skladá sa z 2 častí: 1. časť: Hl. postava Meursault – obyčajný úradník, žije v Alžírsku, kde dostáva oznámenie o smrti matky – ani sa ho to nedotkne, je neutrálny, prežíva to pasívne (matka žila v starobinci, nešiel ju ani pozrieť). Rovnako pasívne prežíva aj vzťah s kolegyňou Máriou – idú na chatu, kde dôjde k potýčke s alž. domorodcami – pri prestrelke 1 zabije; 2. časť: Odohráva sa vo väznici (zatknutie, vypočúvanie) = hraničná situácia – ostáva však naďalej pasívny, nechce pomoc, sleduje súdny proces, akoby šlo o inú osobu. Svedkovia mu veľmi nepomôžu – opisujú jeho pasivitu. V cele sedí bez pocitu viny, odmieta aj Boha, počas čakania na smrť sa vôbec nebojí, lebo vie, že toto je jediná istota v živote. Rozsudok znie smrť sťatím. Keď stráca nádej žiť, vtedy sa cíti slobodný.
- cudzinec = hl. postava sa cíti cudzincom v ľudskej spoločnosti
- Mýtus o Sizyfovi – antický motív Sizyfa, ktorý stále tlačí kameň na kopec, a keď je pred vrcholom, vždy mu spadne naspäť dole, no nestráca vôľu, nevzdáva sa
- zmysel ľudskej existencie nachádza v tvorivej práci
- román Mor – vrchol jeho tvorby. Dej sa odohráva v alžírskom meste Oran poča WWII. V meste vypukla epidémia – autor zachytáva správanie sa ľudí. Mor symbolizuje a) vojnu, b) mor, čo v sebe nosí každý človek - všetky zlé ľudské vlastnosti (pýcha, nenávisť...)