EPICKÉ DIVADLO:

BERTOLD BRECHT

- došiel k názoru, že dráma nevyhovuje novým podmienkam a dobe a že je potrebné urobiť zmeny, a tak založil nový smer – epické divadlo
- znaky: dej je prerušovaný výkladom, komentárom rozprávača alebo 1 z postáv; využívajú sa songy, rôzne inscenačné techniky, napr. titulky – autor chcel odpútať diváka od prežívania napätia, chcel, aby sa zamyslel nad konaním postáv; scéna sa prestavovala počas sledovania hry
- dielo: Matka Guráž a jej deti – skladá sa z 12 obrazov počas 30-ročnej vojny na viacerých miestach
- hl. postavy: Matka Guráž = Anna Fierlingová – neznáša vojnu, ale aj mier; Eilif – jej starší syn, chce ísť bojovať; matka ho nechce pustiť, ale aj tak nakoniec odchádza; Švajčiar – mladší syn, neskôr sa stane rotmajstrom; Poľný kurát – farár, všade ide za ňou; Kattrin – jej dcéra, je nemá, túži po lepšom živote, ako je ten kočovnícky
- dej: Starší syn odchádza do vojny. M.G. chodí za vojskom a obchoduje - dostáva sa do zajatia. Š. ma na starosti kasu, chce utiecť, no zabijú ho. M.G. putuje Poľskom, Moravou a Bavorskom, je na vrchole svojho podnikania, no padne švédsky kráľ a jej hrozí krach. Napriek tomu sa teší na svojho syna E. Ten však zomiera a stráca aj svoju dcéru – tým to končí.
- forma: neprítomnosť rozprávača, na začiatku každého obrazu sú medzititulky, ktoré oboznamujú diváka s obsahom; v texte sa nachádzajú songy, ktoré nahrádzajú repliky postáv, spomaľujú dej; obrazy nie sú rovnako dlhé
- hl. myšlienka: M.G. stráca vo vojne svoje deti, a predsa si nepripúšťa, že vojna ju pripravila o všetko. Autor využil príbeh z 30-ročnej vojny, aby poukázal na ničivosť vojny, v ktorej umierajú nevinní ľudia. M.G. je smutná, že končí vojna, lebo príde o prácu, neuvedomuje si, že ona sama je tiež obeťou vojny.
- Kaukazský kriedový kruh

TALIANSKÁ LITERATÚRA:

NEOREALIZMUS:

- na začiatku 50. rokov sa sformoval nový lit. smer – neorealizmus – nadväzuje na real., analyzuje povojnové problémy Tal., zobrazuje vojnu, no tú neanalyzuje
- znaky: epická šírka – častý žáner románu; hrdinami nie sú len jednoduchí ľudia z vidieka, ale aj veľkomestskí ľudia; autori využívajú jednoduchý jazyk a nekomplikované vyjadrovanie; prostriedky: drsnosť obrazov (krutosť sveta), soc. kritika, vojnou vykoľajené vzťahy, introspektívny pohľad na skutočnosť = pohľad do vnútra postavy
- preslávila ho kinematografia

PIER PAOLO PASSOLINI

- prozaické diela: Búrlivý život; Pasáci – zaoberá sa v nich soc. problematikou mládeže v rímskych predmestiach – bieda, násilie, neresti... V závere dochádza k prerodu postavy – nachádza východisko

ALBERTO MORAVIA

- Rimanka – psychologický román, zachytáva život biednych vrstiev Ríma počas fašizmu (zatýkanie, výsluhy, antifašistické hnutie) – Hl. postava Adriana – je rozprávačkou príbehu; je to chudobné dievča plné ideálov, túži sa vydať, mať rodinu, žiť šťastne, ale podľahne túžbe po peniazoch a stane sa z nej prostitútka – zásluhu na tom má jej mama a priateľka. A. sa zaľúbi do slabošského, ale bohatého študenta a vydá sa zaňho. Čakajú spolu dieťa. Pri 1. výsluchu manžel zradí členov antifaš. hnutia – neznesie to však a spácha samovraždu. A. má pud materstva, chce, aby sa jej dieťa narodilo a žilo šťastne a pokojne, uvedomí si, že peniaze nemali zmysel.
- Vrchárka – psychologický román, nie je vojne, ale o utrpení, ktoré vojna so sebou prináša. Hl. postava Cesira – obchodníčka, rozpráva svoj osud v rokoch vojny. C. odchádza s dcérou preč z Ríma, lebo sa tam v r. 1943 zhoršuje situácia. Idú do hôr – sú tam vystavené zverstvám vojakov, okradnú ich, znásilnia. Vracajú sa späť do Ríma – fyz. i psych. sú zlomené, no majú nádej začať opäť žiť
- autor majstrovsky vykresľuje premeny ženy, násilie na ženách znamená násilie na ľuďoch počas vojny

SPOLOČNÉ A ROZDIELNE ZNAKY POSTÁV EXISTENCIALIZMU A NEOREALIZMU:

- spoločné: postavy v hraničnej situácii
- rozdielne: exist. – človek uteká pred skutočnosťou (Hnus), človek sa cíti sám
neoreal. – človek si vytvára vzťahy s okolím
exist. – ľudská existencia nemá zmysel
neorel. – nádej žiť

ANGLICKÁ LITERATÚRA:

ROZHNEVANÍ MLADÍ MUŽI:

- po r. 1945 sa formuje skupina mladých autorov, ktorí si uvedomovali bezvýchodiskovosť lit., pociťovali hnev, kritizovali všetko, z čoho mali strach, preto im kritici dali názov rozhnevaní mladí muži
- išlo tu najmä o lit. postavy, ktoré mali spoločné znaky: odmietali meštiansky spôsob života, robiť profesionálnu kariéru, nedokázali vytvoriť harmonický vzťah (manželstvo). Všímajú si spol. situáciu, cítia sa osamotení, bezmocní, problémy nedokážu vyriešiť sami
- túto skupinu autorv uznávali beatnici, no podľa nich mali slabý prístup k riešeniu problému (nič nové nepriniesli)
- názov dostali podľa diela J. OSBORNA – Obzri sa v hneve

JOHN OSBORNE

- román Obzri sa v hneve – Hl. postava Jimmy – VŠ vzdelaný, oženil sa so ženou z vyšších spol. vrstiev Alison – žijú spolu v 1-izbovom byte spolu s jeho priateľom. Je nezamestnaný, celý svoj hnev prenáša na ženu – obviňuje ju, že nevie vytvoriť harmonické manželstvo. A. otehotnie, ale nepovie mu to, lebo sa obáva, že by to bral ako citové vydieranie. Odíde, on žije s jej priateľkou. Dieťa zomrie. Na koniec sa vrátia opäť k sebe a pokúšajú sa hľadať cestu.
- ide o kritiku mladej generácie
- dielo bolo veľmi kritizované za odklon od náboženských hodnôt a preto, že ukázal skutočný život mladých ľudí (striedanie partnerov)

JOHN BRAINE

- román Miesto hore – kritika honby za majetkom, vypočítavosť (svadba z vyp.)
- voľné pokračovanie Život dole – hrdina si uvedomuje, že manželstvo z vyp. mu neprinieslo životné uspokojenie a nakoniec odchádza k milenke

- ďalší predstavitelia: JOHN WAINE, GEORGE ORWELL