RUSKÁ LITERATÚRA:

- pomerne ťažké pomery, napriek víťazstvu obrovské straty, preto téma vojny rezonuje veľmi dlho – až do 80. rokov
- jediná metóda je metóda soc. realizmu – vzniknuté diela pôsobili dosť schematicky. Diela písané inou metódou nemohli byť publikované, mnohí autori boli prenasledovaní a museli odísť do emigrácie

BORIS PASTERNAK

- najprv sa venoval poézii, kde hl. myšlienkou bola jednota človeka a prírody – kritika mu vyčítala nezrozumiteľnosť a to, že jeho básne boli málo revolučné
- román Doktor Živago – kvôli nemu bol prenasledovaný a kritizovaný – vyčítali mu protisovietske tendencie
- autor real. zobrazuje udalosti v Rusku v r. 1903-1929 (WWI., februárová a Októbrová revolúcia, občianska vojna, nová ekonomická politika)
- Zachytáva životné osudy Doktora Živaga od detstva až po smrť v r. 1929. Pochádzal z bohatej rodiny, no ako 10-ročný osirel a k sebe ho vzali príbuzní. Vyštudoval medicínu, jeho kariéru však prerušila WWI. Vo vojne bojuje, potom pracuje v nemocnici. Nikdy sa nezmieril s myšlienkou boľševickej propagandy. Jeho žena a syn emigrovali do Franc., on odchádza na Ural. Tam sa stretáva s Larisou, svojou bývalou tajnou láskou. Ich stretnutia sú krátke, ale intenzívne, pretože L. je už vydatá. Stále na seba myslia. L. však odchádza a Ž. tak stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy – snaží sa navrátiť nejaký vzťah, ale nič sa mu nedarilo. Nasleduje epilóg, kde sa postavy – dôstojníci vyjadrujú k pracovným táborom a k situácii po vojne.

ALEXANDER SOLŽENICYN

- novela Jeden deň Ivana Denisoviča – opisuje 1 deň väzňa č. 859, opisuje život v sibírskych pracovných táboroch = gulagoch. Postavy sú z rôznych spol. vrstiev a povolaní, chorí, invalidi... – sú to rôzne typy postáv s rovnakým osudom. Je obrazom celej spoločnosti, autor verne zobrazuje osudy nespravodlivo obvinených a to, že si dokázali zachovať ľudskú dôstojnosť. Toto dielo sa považuje za pomník, ktorý postavil jednoduchému človekovi, ktorý aj pod tlakom toho, že mal k hlave priloženú pištoľ, si dokázal zachovať ľudskú dôstojnosť a prejaviť úctu k človekovi, Bohu a práci. Má dokumentárny charakter, lebo zachytáva 1 deň od prebudenia až do večera.
- Súostrovie Gulag – má 7 častí rozdelených do 3 kníh, opisuje zážitky a udalosti zo ZSSR za čias Lenina a Stalina. Dielo opisuje zatýkanie nepohodlných ľudí v porevolučných rokoch, zatýkaní sú ľudia zo všetkých spol. tried, národností i pohlaví, členovia iných pol. strán, obyčajní ľudia, rôznych vyznaní, predstavitelia inteligencie i robotníckych tried. Zatýka sa v noci bez odporu, takmer vždy ide o nevinných ľudí, ktorí sú podozrení zo špionáže. Autor opisuje svoje zatknutie a pocity po ňom. Nasleduje vyšetrovanie, je prinútený podpísať vymyslené obvinenia (odolnejších nadrogovali, mučili psych. i fyz.). Opisuje zvyky vo väzení (tvrdá disciplína). Hovorí o vývine zákona, dokazuje absurdnosť obvinení sov. vlády v najväčších súdnych prípadoch. Ďalej opisuje transport vlakom do táborov, veľmi ťažké podmienky v prepravovni, distribučných väzniciach. Samotné tábory sú určené pre 30 000 ľudí, ale je ich tam 100 000, trpia nedostatkom jedla a nezmyselnými trestami. Autor takisto rozoberá vznik a rozšírenie koncentračných táborov, uvádza dejiny ich vývoja, nakoniec opisuje život v tábore. Opisuje aj zúfalé pokusy väzňov dostať sa preč, vplyv táborov na psychiku – ľudia sa na 1 strane boja, na 2. sú ľahostajní voči svojmu osudu, sú zmanipulovaní, nezmyselne čakajú na amnestiu. V 4.,5. a 6. časti sa autor venuje vlastným zážitkom z väzenia, galejí a vyhnanstva. V 7. časti sa venuje pol. režimu a väzeniam v období po Stalinovej smrti, opisuje udalosti, ktoré sa odohrali po vydaní jeho kníh.
- dielo je verným opisom udalostí, ktorý vďaka pútavému autorovmu štýlu vyznieva ako plynulé rozprávanie. Je tu priamy kontakt autora s čitateľom.
- veľmi úspešne využíva iróniu, niekedy až čierny humor, čím chce poukázať na absurdnosť nútených prác
- hl. myšlienka: celé dielo vyznieva ako výčitka režimu a ľudí, ktorí na tieto hrôzy hľadeli a nič neurobili
- dielo obsahuje aj fil. úvahy
- je mementom pre všetky národy, aby neurobili rovnaké chyby – diktatúru, ktorá by pošliapavala ľudské práva
- Rakovina – rakovinu porovnáva so spoločnosťou, obe sú nevyliečiteľné
- Červené koleso = diktatúra komunizmu, ktorá dlávi všetko, čo jej príde do cesty

VALENTIN RASPUTIN

- majster psych. prózy
- zameral sa najmä na mladých ľudí – ich problémy a ochranu sibírskej prírody
- diela: Ži a pamätaj; Lúčenie s Maťorou

ČINGIZ AJTMATOV

- Popravisko – altruistický (= ľudomilný) román – autor rozvíja 2 línie: 1. Príbeh vlčice, ktorá si chráni svoje mláďatá. Ľudia ju prenasledujú, chcú zabiť mláďatá. Zomiera guľkou pastiera, ktorému zobrala dieťa ako náhradu za svoje. Ide o kritiku devastovania prírody a o spolunažívanie v súlade s prírodou. 2. Príbeh mladého muža, ktorého vylúčia zo semináru za voľnomyšlienkárstvo. Jeho filozofiou je hľadať dobro v ľuďoch. Dostane sa medzi zberačov konope, chce tam pôsobiť akoby misionár – autor ho opisuje ako novodobého Krista. Nakoniec aj skončí podobne – priviažu ho o strom a tam ho nechajú zomrieť.
- hl. myšlienka: aký zmysel má ľudský život, akú má cenu a akú humanizmus

RUSKÁ POÉZIA:

VLADIMÍR VYSOCKIJ – svoje básne si zhudobňoval
ROBERT ROŽDESTVENSKIJ