SÚČASNÁ LITERATÚRA

Dedinský román - František Hečko, Dominik Tatarka, Vladimír Mináč
Výrobný román - Fraňo Kráľ, Jozef Horák - reagujú na industrializáciu a pofebruárové udalosti l948
Historicko-politický román - Miloš Krna, Zuzka Zguriška, Peter Karvaš, Milo Urban

V 2. polovici 70. rokov vzniká tzv. románová situácia, keď mnohí predstavitelia oficiálne uznávaného literárneho prúdu vydávajú romány, často dilógie či trilógie, napr. M. Ferko, V. Šikula, P. Jaroš, L. Ballek, R. Sloboda, J. Lenčo, H. Zelinová. Objavuje sa aj pokus oživiť zjednodušene vyznievajúcu metódu socialistického realizmu publikovaním Jonášovho Jedenásteho prikázania.
Koncom 80. rokov vzrástol počet autorov -experimentátorov (Vilikovský, Hrúz). Do románov autori častejšie začleňujú postmodernistické reflexívne, lyrizujúce či publicistické pasáže (Mitana, Vilikovský, Sloboda)

FRANTIŠEK HEČKO (1905 Suchá nad Parnou - 1960 MT)

román Červené víno (1948)
- autobiografické prvky
- vrchol socialistického realizmu
- západoslovenská vinohradnícka dedina 1905 - 1925
- tri generácie - patriarchálni Michal a Verona, ich syn Mikuláš, dcéra Jozefa, ale najmä syn Urban a jeho deti Marek a Magdaléna
- rozvíja dve línie slov. prózy 20. storočia: tradície dedinskej psychologicko-sociálnej prózy a výrazový systém lyrizovanej prózy, ktorý prispôsobil vlastnému chápaniu. Popritom čerpá z folklórnych tradícií.
- Jazyk románu je zaujímavý - reálne stvárnenie skutočnosti. Aby prostredie dotvoril čo najvernejšie, využíva Hečko jazykové prostriedky, ktoré sa používajú v tomto prostredí. Ďalším prínosom románu je, že vychádza z pozície pozitivizmu. Autor dobre poznal toto prostredie, charakter ľudí, poznal vinohradnícku prácu, ktorá je typickým znakom neľahkého života ľudí v oblasti Malých Karpát.
- mladí Urban a Kristína Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť zo starootcovského domu, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu Kristínu. Sťahujú sa inde (osada Vlčia dolina), prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Urbanovi sa darí (ako jediného ho obíde choroba viníc). Silvester Bolebruch závidí Urbanovi šťastie aj Kristínu, ktorú miloval.
- Urban odchádza do vojny, Kristíne pomáha 14ročný syn. Trú biedu, Kristína ide prosiť Habdžovcov o jedlo, starý H. odmietne. Prababička Kristíne pomôže, pri ceste naspäť zamrzne. Potom sa ozve svedomie aj v jej synovi Michalovi H. a aj on pomôže Kristíne pomôže.
- Urban sa vracia z vojny, jeho syn Marek si začne s Luciou Bolebruchovou. Žijú stále chudobne. Marek sa stane najlepším žiakom, odchádza študovať do Prahy. Urbanov otec Michal zomiera, Urbanovi nikdy neodpustil. Zatiaľ čo je Marek na vojne, Kristína i Urban zomrú. Svadby: Marek + Lucia, Magdaléna Habdžová + Jožko Bolebruch.
- Marek vstupuje do KSČ a s Luciou odchádzajú z veľkostatku

DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)

- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
román Panna zázračnica - prvky nadrealizmu, alegorické odsúdenie režimu SR, bohémske prostredie BA, hlavná postava Anabella - múza umelcov
Prútené kreslá - autobiografické črty
- Bartolomej Slzička rozpráva na dovolenke v POL Jarmile príbeh:
- ČS študent prišiel študovať do Paríža (z „krajiny nikoho“), býva v penzióne pre študentov, spočiatku mu nedôverujú, po Paríži ho sprevádza študentka Daniela, občas sa v ňom prebúdzajú spomienky na domov, Bartolomej má problémy s políciou, preto si nechce začať s Danielou, platonická láska, na Vianoce Daniela odcestuje k tete, on ju nájde v tajných dverách, zaspia v jednej posteli, ráno mu vyzná lásku. KONIEC
- vzťah muža a ženy, pocit vyhnanstva, clivota po domove

román Farská republika (1948)- kritika pomerov SR
Démon súhlasu (čiták)
- Bartolomej Boleráz - rozum a názory versus súhlas, pokrytectvo

VLADIMÍR MINÁČ (1922 Klenovec - 25.10.1996)

- SNP, Mauthausen, Dachau, MS, poslanec FZ

- románová trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živí&mŕtvi, Zvony zvonia na deň)
- život spol. spoločnosti počas vojny, SNP a prvých rokoch po vojne, postupné odhaľovanie a kryštalizovanie ľudských charakterov
- trilógia má expresionistický podklad, spočívajúci v úsilí autora stvárniť alebo vyjadriť vnútorné zážitky a predstavy aj za cenu istého skreslenia skutočnosti, no s tendenciou zvýrazniť samotnú umeleckú výpoveď o nej. Tento expresionistický podklad spočíva konkrétne v tom, že je postavená na protiklade Marka Uhrína a Labudu. Duchovný princíp ako princíp snahy a utrpenia stelesňuje postava Marka Uhrína, ktorý prekonáva svoje vrodené pudové sklony, práve tak ako ich kpt. Labuda využíva. Je tu aj typické opovrhovanie „tela“ duchovným princípom: Labudovo ironické správanie voči Markovi, jeho prirodzený egoizmus. Labudovi v 3. časti zostáva len trpký pocit zbytočnosti najmä preto, že to už nebol „chlap“ ako predtým. Naproti tomu Marek Uhrín je vývinovou románovou postavou, pretože stelesňuje sebaprekonanie.

Dlhý čas čakania - slov. štát, fašizmus, ľudské osudy - končí sa vypuknutím SNP

Tri druhy postáv - podľa vzťahu k fašizmu:

1. Dištancujú sa, žijú v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kpt. Labuda, Oľga, Ema)
2. spojenie s fašizmom (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
3. odporcovia (Janko Krap, jeho otec, robotníci)

Živí a mŕtvi - zrýchlenie deja , neľudské činy nacistov, vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v SNP (továrnik Krempašský). Kladné postavy - Janko Krap, komisár Bende. Problematický: Marek Uhrín (váhavý)-jeho protipólom je povstalecký kpt. Labuda.

Zvony zvonia na deň - február 1946 - február 1948
- postavy konfrontuje s najdôležitejšími spol. javmi. Niektorí sa uplatnili, iní prežívajú pocit zbytočnosti (Labuda) a rezignácie.

LADISLAV ŤAŽKÝ (1924 Čierny Balog- )

- robotník, kartograf, východný front
- VŠ Praha - právo, ekonomika
- Smena, Slovenský spisovateľ
- 1990 - 1993 čestný predseda Spolku slov. spisovateľov, MS

román Amenmária (Samí dobrí vojaci)

- autobiografia, vina, svedomie, morálne „testovanie“ slov. vojakov na východnom fronte (2. vojna) - „neslávny úsek slov. dejín.“
- konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou, charakterom a túžbami mladého muža
- nepravidelné denníkové zápisky
- hl. hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte i v zázemí. Uprostred nej je neskúsenosť, naivita a úprimnosť Matúša vystavená skúške charakteru.

Evanjelium čatára Matúša

- voľné pokračovanie Amenmárie
- ďalšie osudy „stratenej divízie“ po vypuknutí SNP - Nemci ich odzbrojili a odsunuli do zajateckých táborov v RUM a AUS. - putovanie hlavného hrdinu

ALFONZ BEDNÁR (1914 Neporazda (TN) - 1989 BA)

- KU, UK-lat., SLJ, čeština, vydavateľstvá Pravda, Slov. spisovateľ, scenárista
- prekladateľ (Defoe, Twain, London, Hemingway)

Sklený vrch

- denník úradníčky Emy Klasovej
- 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z Bratislavy do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú.
- v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob).
- Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník.
- autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP