Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slov. literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer o polstoročie, znamenal výrazný vývinový pokrok. Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, pričom neobchádzali ani konflikty vo vnútri národnej spoločnosti. Čoraz viac sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. Sociálna tematika v realistických literárnych dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku. Viacerí autori sa vyrovnávali aj s úlohou zemianstva v národnoobrannom zápase, či sú ešte zemania schopní alebo neschopní pomôcť slov. národu. Zobrazovanie zemianstva ako upadajúcej vrstvy spoločnosti bolo vďačnou témou pre J. Kalinčiaka (romantický prozaik) a S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava a M. Kukučína (realisti).

Ján Kalinčiak

V humoristicky ladenej próze Reštaurácia spracoval motív predvolebných kortesačiek a zápas dvoch znepriatelených zemianskych táborov. Nejde o kompozične ucelené dielo, ale o rad obrazov.

V popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodmi (Potockí, Bešeňovskí), ktorý umocňuje ľúbostnú zápletku Štefana Levického s Aničkou, dcérou Adama Bešeňovského, že v prípade zvolenia za vicišpána dostane jeho dcéru za ženu. Štefanovi pomôže strýc Ondrej Levický a s pomocou intríg a zápletiek splní synovcove túžby. Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie. Autor využíva ľudovú reč, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Najcelistvejšie vykresleným reprezentantom zemianstva je Matiáš Bešeňovský – charakterizujú ho slová:

NEUKRADNEM, NEMÁM, NEZABIJEM, NEBUDEM MAŤ A KDE NIET KOSTÍ, NIETO SILY.

Kalinčiak zobrazuje zemianstvo ako niečo, čo sa stalo príťažou pre ďalší vývin.

Svetozár Hurban Vajanský

Zaujala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote.

Touto tématikou sa zaoberal v románovo koncipovanej novele Letiace tiene. Na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového zachytil proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského a hospodárskeho života. V pomaďarčenej rodine Jablonských sa odohrala tragédia. Jablonský získal ženbou a špekuláciami rozsiahle majetky, venoval sa finančníctvu, postavil pílu. Finančnými machináciami Nemca Bauera sa píla dostala do rúk úžerníka a pred úplným bankrotom Jablonského zachránili uvedomelý slovenský zeman Eugen Dušana lekár Milko Holan. Vajanský bol presvedčený, že zemianstvo musí zostať verné pôde a tradíciám, ak sa chce zachrániť hmotne a jeho morálna záchrana je len v spojení s inteligenciou.

V románe Suchá ratolesť spracoval podobnú problematiku. Ústredným problémom je otázka vedúcich síl v národe. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopolský, potomok starej zemianskej rodiny, typ kozmopolitu (cestovateľa), ktorý sa po potulkách po Európe, kde sa venoval bezstarostnému životu a zábave, vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal nijaký vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou uvedomelého slovenského statkára Vanovského. Boj proti nacionálnemu útlaku sa mu zdal nezmyselný, ale pod vplyvom Vanovského ženy Márie, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa stáva aktívnym bojovníkom za slovenské národné práva. Z názvu románu vidieť, že autor videl záchranu zemianstva (suchej ratolesti) v jeho návrate k slovenskému národu.

..., MY ZEMANI SME SUCHOU RATOLESŤOU NÁŠHO NÁRODA...

P.O. Hviezdoslav

Hrdinovia diel Pavla Országha-Hviezdoslava už nie sú zaťažení majetkami ako možnou zemianskkou hrdosťou a zaťatosťou. Hlavná problematika v Ežovi Vlkolinskom je obsiahnutá v opise zemianskej matky Estery so synom Ežom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho vydedí a prichýli ho pyšný zeman – strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Obraz svadby dáva možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe si začne vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom a keď spor nadobudol hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov (Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet). Záver skladby končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom.

Príčiny úpadku zemianstva zobrazil Hviezdoslav v rozsiahlej epickej skladbe Gábor Vlkolinský. Zeman Šimon Vlkolinský a jeho žena podľahli alkoholu, majetok sa rozpadal a vtedy prichádza Gáborovi na pomoc Ežo, ktorý mu radí, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom. Gábor Vlkolinský je kronikou hynutia celého slovenského zemianstva v 2. polovici 19. storočia.

Martin Kukučín

Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojom diele ani Martin Kukučín. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie zachytil úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Dej poviedky je pomerne chudobný. Zemianstvo reprezentuje pán Aduš Domanický z Domaníc a proti nemu storí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ. Obaja sa stretnú v krčme v Podhradí a Adušovi sa podarí vymámiť na Trávovi desiatku ako preddavok na kúpený jačmeň. Keď nato prišiel Tráva po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny a Adušove prázdne vrecko. Kompozíciu poviedky vytvára stavba charakterov a v nich konfrontácia dvoch svetov. Základným prvkom v poviedke je kontrast medzi Adušovou a Ondrejovou rečou. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, hoci jeho majetok hynie. Ondrej Tráva má všetky znaky svojej triedy. Je bezohladný pri získavaní peňazí, má schopnosť zhŕňať majetok. Kukučínov humor sa s rozvíjaním deja stupňuje, predchádza až po satiru ale záver poviedky je typicky kukučínovský, keď Aduš s Ondrejom Trávom zastanú pri jaseňoch nad hrobmi Adušových rodičov a zmieria sa.

Spomínaní autori veľmi dobre poznali problematiku zemianstva a šľachty, hoci každý z nich ju rieši svojským spôsobom.