Stredoveká literatúra

STREDOVEKÁ LITERATÚRA (476 - 1492)

1. Spoločensko-historické pomery v Európe:

• stredovek je obdobím vojen, epidémií moru a iných chorôb, krížových výprav, ale tiež obdobím formovania štátnych organizácií
• základnou ideológiou v Európe je kresťanstvo, ktoré ovplyvňuje vieru, morálku, myslenie
• významné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života mala cirkev, pretože v nepokojnom období stredoveku, ponúkala istotu a vieru v lepšiubudúcnosť
• školy a knižnice vznikali výhradne v kláštoroch, kostoloch
• meradlom všetkého je Boh
• významnú úlohu zohrávala askéza – odmietanie telesných pôžitkov a hmotných statkov


2. Znaky stredovekej literatúry:

• panovalo latinské: Ora et labora – Modli sa a pracuj
• jedným zo znakov je univerzálnosť – jednotlivé európske kultúry mali spoločné znaky,
• významné postavenie malo kresťanstvo – cirkev,
• prevládala teória o nemenlivosti poriadku sveta, o existencii trvalých práv a životných princípov,
• bolo sa im treba podriaďovať a prijať nemenné rozdelenie spoločnosti na tri stavy : duchovných, pánov a poddaných,
• nenachádzame psychologické motivovanie deja,
• vyrástla veľká dôvera v literárne autority, z ktorých najuznávanejšia bola biblia a neskôr diela cirkevných otcov a antických literátov, autori tieto vrcholné diela napodobňovali v obsahu i vo forme a hojne ich citovali a tak vytvorili zvláštny postup pri písaní – imitáciu
• mnohé obrazy i celé časti sa preberali z diela do diela, niekedy sa obmieňali - parafrázovali a pričastým opakovaním sa stali topickými – ošúchanými,
• zmysel všetkého na svete sa určuje predovšetkým vzťahom k vyššiemu priadku, nadpozemskému svetu a Bohu,
• miesto dostáva alegória a symbolika napr: čísla : 3, 7, 9 a zvieratá : baránok, holubica, líška,
• vzniká dôležitý postup pri opise postáv, javov a vecí – idealizované typyzovanie,
• vytvoril sa tak idealizovaný typ, ktoré má tradičné a ustálené vlastnosti – typ svätca, ktorý sa vyznačuje silou viery, múdrosťou, odvahou a askézou,
• básnický štýl charakterizovala veľká ornamentálnosť,
• veľkoleposť štýlu sa merala podľa významu osoby,
• literárne útvary boli určené predovšetkým na hlasné čítanie


3. Rozdelenie stredovekej literatúry :

a/ náboženská literatúra – mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah, najvýznamnejším žánrom boli piesne : František
z Assisi – Spievanka
b/ feudálna svetská literatúra – hlavným hrdinom bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník, hlavným literárnym druhom
bola hrdinská veršovaná epika
c/ mestská – svetská literatúra – zobrazovala každodenný život


STREDOVEKÉ EURÓPSKE LITERATÚRY

Francúzska literatúra:

- Pieseň o Rolandovi – dej sa odohráva v 8 stor. v období vlády Karola Veľkého, ktorý viedol krížiacke výpravy proti pohanom v
Španielsku. Rytier Roland padol do pasce a bojoval proti presile. Cisár Karol mu prišiel na pomoc neskoro, preto  Roland zomrel a spolu s ním jeho najudatnejší rytieri.
- Tristan a Izolda - keltská ľudová povesť o láske, ktorá je silnejšia než česť, život a smrť.


Španielska literatúra:

- Pieseň o Cidovi - hrdinský epos o národnom hrdinovi Cidovi. Zobrazuje ako bol Cid pre falošné obvinenie vyhnaný kráľom,
slávne sa však vrátil a pomstil zneuctenie svojich dcér


Nemecká lietratúra:

- Pieseň o Nibelungoch – bájny kráľovič Siegfried sa ožení s Kriemhildou a získa tak obrovský poklad, neskôr ho pomocou intríg zabijú. Jeho žena chce pomstiť jeho smrť, pričom sama zomiera a poklad ukrytý v rieke Rýn nikto nenájde.


Ruská literatúra:

- Slovo o pluku Igorovom – opis boja ruského kniežaťa s kočovnými kmeňmi. Igor padne do zajatia, podarí sa mu újsť a vráti
sa domov.


Česká literatúra:

Kosmas:
Kronika česká – zobrazuje české dejiny od vybájených čias do 12. storočia

Dalimilova Kronika – dielo neznámeho autora, ktoré taktiež zobrazuje české dejiny, tentokrát však z pohľadu drobného šľachtica

Ján Hus:
- profesor na univerzite v Prahe
- zakladateľ Husitského hnutia, ktoré vzniklo na začiatku 15. storočia. z kritiky feudálnej spoločnosti a cirkvi
- symbolom hnutia je pieseň Ktož jsú Boží bojovníci
- vo vyhnanstve napísal: Postila, Výklad viery, Desatera a Páteře
- na SR šírili myšlienky hnutia absolventi pražskej univerzity
- husiti zohrali dôležitú úlohu pri poslovenčovaní miest
- boli porazení v bitke pri Lipanoch.


SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA
(800-1500)

VEĽKOMORAVSKÁ OBDOBIE (800-1000)

- Slovenská stredoveká literatúra sa delí na 2 obdobia:
1. etapa: pokus o formovanie stredovekej literatúry
2. etapa: literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou - Začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili hlavne franskí kňazi.

- Veľkomoravské kniežatá – Mojmír a Rastislav museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše. Preto Rastislav poslal k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. V roku 863 poslal Konštantína a Metoda.
- Pred príchodom na naše územie Konštantín zostavil hlaholiku a spolu s Metodom k nám priniesli prvý spisovný jazyk – staroslovienčinu.
- Činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Boli obvinení z bohorúhačstva a preto sa vydali do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Pápež Hadrián schválil slovanskú bohoslužbu
a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín vstúpil do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde ho knieža Svätopluk dal uväzniť. Po 2 rokoch ho prepustili a znovu musel obhajovať slovanskú bohoslužbu. Po Metodovej smrti bola zakázaná slovanská bohoslužba a kňazi museli odísť pred prenasledovaním do Bulharska, kde zostavili písmo cyriliku.
Najvýznamnejšie literárne pamiatky Veľkej Moravy:

• Konštantín napísal Proglas – prvá slovenská báseň, Konštantín v nej vyzdvihuje domáci jazyk a je popretkávaná citátmi z Biblie.
• Metod preložil Starý zákon.

= Kliment napísal diela: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Moravsko panónske legendy: Život sv.Konštantína - Kliment, Život sv. Metoda – Gorazd


* Život sv. Konštantína – opisuje jeho detstvo, štúdium a múdrosť. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť, obhajobu slovenského jazyka a všíma si spoločenskú situáciu

* Život sv. Metoda – je kratší, epickejší, vecnejší. Zaoberá sa jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, obsahuje aj historické dokumenty.

= Nasledovníci Metoda vytvorili diela: O písmenách, Život Naumov



NOVÉ KONŠTITUOVANIE STREDOVAKEJ LITERATÚRY
(1000-1500)

• Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Slovenské územie sa stalo súčasťou Uhorska, ktoré založili maďarské kočovné kmene.
• Uhorsko sa orientovala na latinskú kultúru a vzdelanie. Významnými strediskami vzdelanosti boli kláštory, školy a univerzity. Mnísi v kláštoroch sa venovali aj prepisovaniu rukopisov, pričom ako jazyk používali latinčinu.
• V Bratislave vznikla v tomto období Academia Istropolitana, ktorá však čoskoro zanikla.
• V polovici 15. storočia začali na naše územie prúdiť myšlienky husitstva. V druhej polovici storočia zas humanistické a renesančné myšlienky, ktoré podporoval Matej Korvín.
• Hoci latinčina bola administratívnym, liturgickým a literárnym jazykom, príslušníci vyšších vrstiev začali používať ako spisovný jazyk češtinu, ktorá sa na niekoľko storočí stala náboženským a lit. jazykom.
• Svetská literatúra sa zapisovala v kódexoch. Poéziu predstavovali najmä latinské cirkevné piesne a prózu legendy:

MAURUS:

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi – zobrazuje v nej udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za vlády Štefana I.. Svorad vstúpil do kláštora, neskôr odišiel do pustovne pri Trenčíne. Jeho žiakom a spolupracovníkom bol Benedikt, zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zabili zbojníci. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike.

Legendy o sv. Štefanovi – zaoberajú sa jeho bojmi s maďarskými pohanskými kniežatami a jeho úsilím o upevnenie kresťanstva.

• Kronikári napísali diela: Anonymova Kronika, Kronika Šimona z Kézy

• Začiatok literatúry písanej po česky siaha do 14 stor. Zachovala sa hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu a Spišské Modlitby.
• Ján Guttenberg – vynálezca kníhtlače sprístupnil knihy širším vrstvám. Knihy vytlačené do roku 1500 nazývame inkunábuly – prvotlače.