Spôsob, akým bolo písané toto dielo, nieje príznačný pre dobu, v ktorej vzniklo. Hlavná postava, Gilgameš, sa totiž nestotožňuje s hrdinami vtedajších dôb. Gilgameš nieje ani boh, ani nesmrteľný hrdina, a preto sa v jeho charaktere často vyskytujú aj záporné vlastnosti. (bezcitnosť atď.).
Na prvý pohľad príbeh neskrýva ponaučenia či odkazy pre dnešnú spoločnosť. Konanie Gilgameša je hrdinské a kladné. Až pri dôkladnejšom preštudovaní textu prichádzame k ozajstnej hodnote tohto výnimočného diela.
Je zaujímavé, že i v dnešnej dobe, keď človek má možnosť byť nezávislým, je myšlienka priateľstva stále aktuálna. Gilgamešov vzťah ku Ekiduovi je nielen idylický, ale má aj svoju podstatu. Ţ Priateľstvo a porozumenie je základom medziľudských vzťahov.
Druhým problémom, ktorý sa vyskytol v diele je otázka nesmrteľnosti. Gilgameš v snahe získať nesmrteľnosť je ochotný podstúpiť akékoľvek muky. I pisateľ zámerne poukazuje na snahu a následné sklamanie v boji o večné žitie. Prečo? Čo viedlo autora k nešťastnému koncu Gilgamešovho boja o získanie vzácnej vlastnosti? Je veľmi ťažké vyvodiť ponaučenie či odkaz, z tragického konca hrdinovho snaženia, no napriektomu sa problém dá chápať z dvoch uhlov pohľadu:
1. Hľadať klady a zápory aplikácie nesmrteľnosti v dnešnej dobe.
2. Gilgamešove zameranie na jeden cieľ(nesmrteľnosť) sa stalo jeho jediným cieľom. Po nenaplnení tohto cieľa ostáva hrdina nezaujímavý. Aj v dnešnej dobe sa často stáva, že ľudia sa zamerajú na jeden jediný cieľ. Stávajú sa tým pádom obmedzencami, ktorí po neuspetí v ich cieli končia ako nepoužiteľní a prepotrební.
Ţ Pri zameraní na určitý cieľ je preto potrebné sledovať i iné ciele.
Je pre mňa prekvapujúce, aké poznania a odkazy sa nachádzajú v dielach, ktoré vznikali v dobe keď človek ešte nebol obklopený výdobytkami dnešnej spoločnosti. A preto súhlasím z názorom mnohých kritikov, ktorý tvrdia že hodnota diel podobných Eposu o Gilgamešovi je nevyčísliteľná. .