Janko Jesenský
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine. Jeho otec, Ján Jesenský - Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.).
Vzdelanie získal v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu v Prešove, doktorát práv získal v Kluži (Rumunsku). V Budapešti zložil advokátsku skúšku. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine, Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej. V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa žení s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júlia Bottu. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku.
Redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom - Tajovským a J. Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i tak podporoval protifašistické hnutia. 27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.
Jeho diela:
- Vyznanie - báseň
- Verše J. Jesenského - básnická zbierka
- Verše J. Jesenského 2 – zbierka básní
- Po búrkach – básnická zbierka
- Náš hrdina – lyricko-epická skladba
- Čierne dni – básnická zbierka
- Proti noci – zobrané spisy
- Na zlobu dňa
- Jesenný kvet – posmrtne zostavená a vydaná zbierka
