Daniel Hevier

Daniel HEVIER

Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave. Svoje detstvo prežil v Prievidzi, v ktorej vychodil základnú školu aj gymnázium (zmaturoval tu roku 1974). Ďalej pokračoval v štúdiu slovenského jazyka a estetickej výchovy na Filologickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Už počas svojho vysokoškolského štúdia sa zamestnal ako redaktor literárnej redakcie v Slovenskom rozhlase. Po absolvovaní vojenčiny bol niekoľko rokov na voľnej nohe ako profesionálny spisovateľ. Krátko pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá, po roku 1989 už ako ich šéfredaktor. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo HEVI, v ktorom vydal vyše 100 titulov a ktoré založil, ako on tvrdí v knihe Volajú ma HEVI, z týchto dôvodov:

1)aby nejako zužitkoval svoju prezývku HEVI, keď mu ju už raz dali kamaráti
2)aby mal kde vydávať svoje knihy
3)aby urobil konkurenciu „telkáčom“, videu, počítačom a hracím automatom
4)aby deťom ukázal, že čítanie môže byť tá najfantastickejšia vec na svete
5)aby sa mohol fotografovať v parádnom tričku s nápisom HEVI 

Medzi jeho úspechy patrí zápis na čestnú listinu IBBY za dielo Kam chodia na zimu zmrzlinári, v roku 1994 bol poctený cenou Trojruže za celoživotné dielo pre deti, taktiež bol zapísaný na čestnú listinu H. Ch. Andersena, dostal cenu Zväzu slovenských spisovateľov (Krajina Zázračno) a cenu vydavateľstva Mladé letá (Kam chodia na zimu zmrzlinári) a je tiež držiteľom Kukoskara ’93 za najlepšiu televíznu reláciu Od Kuka do Kuka.

Daniel Hevier píše aj texty piesní pre známych spevákov, hercov a skupiny ako sú napr. Paľo Habera, TEAM, Pavol Hammel, Miro Noga, Michal Dočolomanský, Július Satinský, Karel Gott, Beata Dubasová a ďalších.

Najväčšie spevácke hity s jeho textami sú Reklama na ticho, Prievan v peňaženke, Láska, necestuj tým vlakom, Kým ťa mám, Svet lásku má, Keď sa baba zblázni a ešte „kultová pieseň“ z 1. série Slovensko hľadá Superstar Kým vieš snívať. Daniel Hevier teraz žije s manželkou Maruškou, 3 deťmi a psíkom Konorom v Petržalke pri BA.

Hevier je všestranne nadaný človek. Ako básnik, prozaik, dramatický autor, esejista, prekladateľ, editor a textár sa venuje tvorbe pre deti i dospelých od konca 70. rokov. Ako básnik pre deti je typom spontánneho, senzitívneho lyrika. Jeho básne majú riekankový rytmus, často sú postavené na jednom nápade, ktorý Hevier hravým spôsobom rozvinie a dovedie k vtipnej pointe. Jeho tvorivá hravosť je príbuzná detskej hravosti a uskutočňuje sa vo zvukovom i významovom pláne textu.

Je autorom básnických kníh pre deti:
Vtáky v tanci, Nevyplazuj jazyk na leva (1982), Krajina zázračno, Kráľ naháňa králika, Skladací dáždnik a Dáždnikový skladateľ, Futbal s papučou, Básnička ti pomôže, Hovorníček, Fúzy od čokolády, Heviho ABC.

Taktiež zostavil pre deti básnickú antológiu z tvorby súčasných básnikov Naháňačka áut a antológiu z tvorby básnikov národného obrodenia Odkliata panna.

Hevier je jedným z najpozoruhodnejších súčasných rozprávkarov. Predstavil sa rozprávkovými knihami:
Kam chodia na zimu zmrzlinári, Trinásť pochodujúcich čajníkov, Odlet papierových lastovičiek, Aprílový Hugo, Aladár a Baltazár na kolotoči, Nám sa ešte nechce spať. Buvirozprávky, Nám sa už nechce spať. Buvirozprávky 2.

V jeho tvorbe môžeme nájsť rozprávky symbolické – andersenovské, rozprávky založené na nonsense a paródii, na vtipnej hre slov a básnických predstáv, na poetickom nápade, rozprávkové podobenstvá i rozprávky sci-fi. Príznačné pre ne je najmä zdôraznenie harmónie a zámer prinášať čitateľovi potešenie.

V jeho básnickej i prozaickej tvorbe dominuje úsilie o uchopenie viacvýznamosti slov v širšom texte a kontexte. A to rovnako v ich zvukovom i tvarovom prejave. Uplatnenie tohto princípu je spojené s nekonvenčnou metaforikou.

Hevier taktiež zostavil viacero rozprávkových antológií – napr. Rozprávky na celý rok, Rozprávková torta. Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov. Daniel Hevier tvrdí, že bez čitateľa by spisovateľ bol mŕtvy, lebo by ho nemal kto čítať. Musel by písať len sám pre seba a to by bolo smutné. Takže všetko, čo robí, robí pre čitateľov.
N E V Y P L A Z U J J A Z Y K N A L E V A

Daniel Hevier v úvode knižky píše, že je to „Knižka s 50 básničkami, s obrázkami Svetozára Mydlu, s rozprávkou, ako sa to všetko začalo, s plagátom a návodom na použitie, s predslovom, s prestávkou, cez ktorú môžeš robiť, čo sa ti len páči, s prídavkom a diplomom, so zvoncom, ktorý všetko vyzvonil, s listom pre teba a s obsahom, ktorý nie je len takým obyčajným obsahom, a najmä s upozornením:
NEVYPLAZUJ
JAZYK
NA
NA LEVA!“

Kniha začína Návodom na použitie tejto knihy, kde Hevier v 7 bodoch vtipne opísal jej využitie. S humorom tu používa rôzne slovné hračky (preskakovane, preskakovať), hyperbolu (dve – tri, prípadne dvadsaťsedem – dvadsaťosem), deminutíva (básnička), taktiež naopak napísal frázu: „naopak aj sa môže ale“, kde vlastne formou vyjadril obsah vety. Hevier deťom hovorí, že túto knihu môžu čítať vo výťahu, vo vani, pri jedení, kde je však nebezpečenstvo prehltnutia niektorých veršov alebo aj pod lavicou, môže sa tiež použiť ako podložka na stôl, ako zbraň, ktorou sa dá niekomu búchať po hlave, ale najlepšie je použiť ju predsa len na čítanie.

Základným zjednocovacím prvkom tejto knihy je hra a zábava. Od titulnej strany až po poslednú ju Hevier napísal ako veľkú „šou“. Autor tu vytvoril nezvyčajne dynamické predstavenie, v ktorom sa na každej stránke tejto knihy snaží dieťa zaujať hravosťou a popritom aktivizuje aj jeho intelektuálne, nielen emocionálne, schopnosti. Kniha je síce napísaná na motív cirkusu, avšak básne sa tematicky neviažu len na osoby, veci, zvieratá a javy z cirkusového prostredia, čo je dané autorovým vedomím, že cirkus – metonymicky – má svoje podoby aj mimo cirkusového priestoru, v bežnom živote. Tomuto poznaniu sa podriaďuje aj celoknižná kompozícia básnickej zbierky: v 1. polovici sa sústreďuje cirkusová tematika s atmosférou cirkusovej hry a zábavy; 2. časť vypĺňajú básne na cirkusovú prestávku a po prestávke – a tie predstavujú básnické obrazy plné fantazijných poetických výjavov prechádzajúcich až do výtvarných podôb kaligramov.

Autor v knihe ponúka svojmu malému čitateľovi pastvu pre oči v spolupráci s vynikajúcim ilustrátorom Svetozárom Mydlom. Ilustrácie výborne dopĺňajú text básní, mnohokrát slúžia na lepšiu predstavu toho, o čom autor píše (Jabloň schodíková, Stolička dvojnožička, Pištoľ zn. anihnúť, Obojručné rukavice, ...).

Takisto tu nájdeme aj piesne, ktoré Hevier sám zložil a rôzne slovné hry – jazykolamy – na „brúsenie jazyka“. Treba však podotknúť, že toto všetko Hevier nenúka detskému čitateľovi len na pasívne konzumovanie, ale snaží sa dieťa vtiahnuť do hry tým, že ho priamo oslovuje, dáva mu rôzne úlohy: napíš, skús, uhádni. Hevier tu však nevystupuje ako nejaký „inštruktor“, ktorý len dáva príkazy, ale ako „férový spoluhráč“, ktorý je na jednej úrovni s dieťaťom, nevyvyšuje sa nad neho. Prežíva s dieťaťom všetko dobré i zlé, chce, aby dieťa malo presnú predstavu o človeku, ktorý pre neho píše, lebo Hevier sa s ním chce naozaj hrať pre jeho i svoje potešenie. Nie je to však len o hraní. Autor má úžasnú schopnosť deti učiť a poučiť bez toho, aby si to všimli. Ukazuje im napr. ako obyčajné slovo dostáva vďaka predpone úplne iný význam (báseň Smiechuliak), hravým spôsobom dokazuje, aké je dôležité správne používanie i a y (lebo z toho potom môže byť veľká 5 v školskom zošite) alebo priamo v praxi (v básni) dokazuje, aký veľký význam má pre pochopenie textu čiarka (deti si samé môžu overiť, že bez čiarky tá báseň nemá význam – báseň Bez čiarky). PREČÍTAŤ BÁSEŇ BEZ ČIARKY!!!

Hevier taktiež svojich „malých“ (i „veľkých“) čitateľov zasväcuje aj do základov hudobnej výchovy, kde aj vďaka obrázkom im ukazuje, že slová, ktoré síce znejú rovnako, nemusia mať rovnaký význam – napr. čelo, basa, krídlo (báseň Chudobná škola – báseň s vysvetlivkami pre tých, ktorí nechodili do hudobnej školy).

Nezabúda tiež na dôležitosť prestávky, ktorá má za úlohu prebrať čitateľa z mechanického čítania básní a dáva mu možnosť sa trochu zahrať, pobaviť, zaktivizovať mozog, ... Môžeme tu nájsť hádanky (Koľko je päť stoličiek a päť stoličiek? = 1 000 líčiek, Čo je vo dne plné a v noci prázdne? = topánky, ...), slovné hry na „brúsenie jazyka“ (Straka s trakami strká strakatý struk do štrku, Holič Holý holí holiča z Holíča,...), ukážky z jeho školských zošitov (V tlačiarni sa tlačí veľa ľudí, Slepé črevo nevidí, lebo v našom tele je tma, Baletky chodia po prstoch, aby ich bolo vidieť aj z posledného radu, ..), pesničky (kde však autor možno naschvál, možno nevedomky urobil chybu v rytmickom zápise piesne, možno je to aj preto, aby zistil, či dieťa dáva pozor a či si to všimne), nechýbajú tu ani vtipné, všestranne zamerané úlohy, ktoré keď dieťa vyrieši, dozvie sa viac o spisovateľovi, napr. čo má vo svojej pracovni, akú pieseň hral pred chvíľou na gitare, meno jeho obľúbeného spisovateľa alebo koľko rokov mal, keď napísal túto knihu a mnohé ďalšie úlohy.

Hevier často používa rôzne slangové výrazy, vďaka ktorým sa môže cez jazyk lepšie priblížiť k svojim čitateľom. Významným znakom jeho tvorby je najrôznejšia hra so slovami – slová sú často poprehadzované, zle usporiadané, určené na to, aby si detský čitateľ precvičil svoje schopnosti a skúsil ich dať do poriadku (napr. Pomôžte dievčatku zložiť z týchto slov báseň – OTÁZKA: Tak kto z Vás jej pomôže? ... ).
Hrá sa tiež s písmenkami – vytvára nové slová (napr. v básni Zoo-ne-logická záhrada. (pštrososlon, hrochodíl, dikopes, kôňrytnačka, medveďateľ, ..) a často v básničkách využíva rovnozvučnosť slov (napr. báseň Veľryba domáca – „Máš veľrybu v akváriu a kvári ju, že je sama ako prst?...“, Kuchárska príhoda môjho strýca – Ustrica bola u strýca, ktorý je v jedle preborník...) a na rovnozvučnosti písmen KV a Q postavil aj báseň Qetoslav Qetinka. PREČÍTAŤ!

V básni Dádcha zas Hevier náročky používa iné písmenká v slovách ako by tam mali byť – brzne, steží, v doci, bystreľuje – čitateľ si musí sám nájsť to správne písmenko, aby mu to slovo dávalo význam, pretože napr. písmenom B nahradil aj M, aj V. PREČÍTAŤ!

Mňa napr. veľmi zaujala báseň Sliepkáč a kohútica – na prvý pohľad mi pripadala ako úplne nezmyselná báseň, ale keď sa človek nad ňou logicky zamyslí, tak (možno) príde na to, o čom je! Hevier tu náročky poprehadzoval nielen slová, ale aj písmená v nich!!! Je to hra s významovou absurditou, s prevráteným významom! Táto báseň je podľa mňa náročná na pochopenie pre detského čitateľa, ktorému je táto kniha určená, pretože aj dospelí s ňou majú isté problémy, dokonca mnohých z nich ani nenapadlo s ňou niečo robiť, ale na ňu pozerali ako na úplný nezmysel!  PREČÍTAŤ a správne upraviť!

Hevier je typ spisovateľa, ktorý dokáže urobiť báseň z hocičoho – napr. aj o obyčajnom nose (báseň 1845. kvapka dažďa). V jeho básňach je často prítomný nonsens (nezmysel), ktorý však detskému čitateľovi ako nezmysel nepripadá, pretože dieťa, na rozdiel od nás dospelých, pracuje pri čítaní s bohatou fantáziou a všetko možné i nemožné si dokáže v nej predstaviť. Taktiež ma zaujalo, že kniha je od začiatku (od prvej strany) až do konca úžasne premyslená a je v nej využitá naozaj každá strana. Autor sa napr. hneď v úvode zoznámil so svojim čitateľom (veď tak slušnosť predsa káže) a na záver sa mu poďakoval za trpezlivosť a pozornosť, s akou sledoval jeho divadelné predstavenie, za to, že bol po celý čas disciplinovaný, že nedráždil zvieratá, nekŕmil klaunov a najmä za to, že nevyplazoval jazyk na leva!!!, a udeľuje dieťaťu vlastnoručne podpísaný DIPLOM.

Ďalšou (pre mňa trochu nezvyčajnou) vecou je to, že Hevier dokonca aj OBSAH knihy upravil podľa typu textu (čo som si však všimla až neskôr, pri pozornejšom zahľadení sa ) – ak sa jedná o básničky, tak ich názvy sú v stĺpci a ak je to neveršovaný text, čiže rôzne hádanky, úlohy, hlavolamy, jazykolamy či kaligramy, tak ich názvy sú vypísané v riadku. Dokonca aj na vnútornom obale knižky je báseň, ktorá sa už nezmestila do knižky, lebo v nej vystupuje veľký slon. Úplne na konci knihy – na obale – sa Daniel Hevier prihovára svojim čitateľom a vyzýva ich o spätnú väzbu – dokonca uvádza aj svoju adresu, kde mu môžu deti napísať svoje reakcie na knihu – je to niečo atypické, s čím som sa doteraz asi ešte v žiadnej inej detskej knihe nestretla.

Na záver by som chcela len povedať, že Daniel Hevier je podľa mňa skutočne vynikajúci spisovateľ, ktorý má úžasný prístup k detskému čitateľovi. Jeho kniha pôsobí zábavne a zároveň aj poučne, nenútene „núti“ dieťa zamyslieť sa, či hľadať riešenie.
OTÁZKA: Myslíte, že všetky úlohy v tejto knižke sú primeraná schopnostiam 7-ročného dieťaťa, ktorému je určená? Pretože jediná vec, ktorú by som ja Hevierovi vytkla, je tá, že som niekedy mala pocit, že hoci je kniha určená pre deti od 7-ich rokov, tak sa mi niektoré úlohy zdajú trošku neprimerané a náročné pre tento vek, pretože vedomosti 7-ročných detí by na niektoré úlohy sotva stačili – napr. grécke písmeno (pí) sa učí až na II. stupni ZŠ, alebo nie všetky deti vedia čítať noty, takže napr. identifikácia pesničky by častokrát nebola vôbec možná, keby tam nebola na druhej strane správna odpoveď. To je však len jediná výhrada, ktorú voči tejto knihe mám, pretože som sa na nej výborne zabavila a Hevier je podľa mňa naozaj Pán spisovateľ so srdcom plným lásky ku svojim „malým“ čitateľom.