Ľudová slovesnosť už v humanizme a renesancii ovplyvňovala umelú literatúru. Napr.: Martin Bosňák využíval 8- slabičný verš a 3- veršové strofy.
V období baroka využíval ľudovú slovesnosť Hugolín Gavlovič. Vo veršovanej skladbe Valaská škola mravúv stodola sú zveršované anekdoty, príslovia a porekadlá. Opiera sa o štylistické prostriedky ľudového hovorového jazyka.
Najväčší vplyv mala na literatúru romantizmu, kde ovplyvnila najmä poéziu. Vznikali ponášky na ľudové piesne Samo Chalupka – Koník môj vraný, Sen, Zrada, Junák. Ján Botto – Báj na Dunaji, Povesť bez konca a balady. Z romantikov bol prvý Janko kráľ, ktorý písal balady, v ktorých vychádzal z ľudovej slovesnosti ako Bezbožné dievky, Skamenelý. Autor si vyberal z ľudových povestí iba tie motívy, ktoré sú nositeľmi baladického deja. Svedčí o tom balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Spracoval námet túžby mládenca oslobodiť zakliatu pannu, avšak mládenec tragicky zomiera. Tu vložil autor osobnú spoveď romantického samotára, ktorý chce vykonať veľké činy, ale nie je mu to dovolené. Po formálnej stránke autor napodobňoval ľudovú pieseň, v ktorej využil prvky napätia, množstvo zdrobnenín, opisy a gradácie. Dynamickosťou a baladickosťou sa vyznačujú balady Jána Bottu – Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, v ktorých využil verš ľudovej piesne. V žltej ľalii je hlavným motív sľub vernosti neporušiteľný smrťou. Eva sa po smrti muža opäť vydá a tým poruší sľub. Adam jej ho o polnoci pripomenie a ona od strachu umiera. Na jej hrobe rastie žltá ľalia obklopená tŕním a preto počuť z hrobu zlovestný nárek. V balade prevláda dialóg a záverečný monológ má rýchly spád. V próze čerpal z ľudovej slovesnosti Ján Kalinčiak ale nedodržiaval ju. V povestiach nedodržiaval dobovú schému z ľudových rozprávok, podľa ktorej musí zvíťaziť dobro nad zlom (Púť lásky). Príslovia, porekadlá a hovorovú reč využil v humoristicky ladenej próze Reštavrácia.
Realistický autori menej čerpali z ľudovej slovesnosti okrem P. O. Hviezdoslava, ktorý v Hájnikovej žene využil ľudové piesne
Predstavitelia modernizmu obracali pozornosť na slovesnosť. I. Krasko sa prikláňal k piesňovej melodickosti v jeho prvých veršoch Matka, Tajné moje piesne.
V medzivojnovom čerpal Štefan Krčméry. Vzťah k prírode a národnej minulosti vyjadril v zbierke Piesne a balady. Andrej Plávka vyjadril protirečivé spoločenské pomery v baladických žánrových útvaroch.
Baladický rez má próza naturizmu – D. Chrobák – Drak sa vracia, M. Figuli – Tri gaštanové kone, v ktorých sa vyskytuje rozprávkovo – mýtický princíp.
V súčasnej literatúre čerpá z ľudových rozprávok M. Rúfus a Ľ. Feldek.
2. Zmeny v pravidlách slovenského pravopisu v r. 1991
- odstránenie výnimiek z rytmického krátenia v príčastiach a v príponách -ár, - áreň
- veľké písmená v názvoch ulíc a pomocných jednotiek inštitúcií (na Námestí slobody, Ulica J. Kráľa,...)
- ruší sa posledná výnimka pri písaní predpony s-, z-, (pracovná zmena, viaczmenný)
- za nadpisom úlohy, ani za dátumom sa nepíše bodka
- čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred spojkami a, i, aj, ani, ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací (napr. odporovací)
- písanie príslovia, napr. dobiela alebo do biela = môžu byť oba spôsoby