(1919 – 1994)
Patril k zakázaným autorom. V roku 1968 emigroval a vrátil sa na Slovensko po roku 1989. jeho významné diela sú: Oneskorené reportáže, Ako chutí moc, Súdruh Münchauzen. Jeho najobľúbenejšia kniha je román Smrť sa volá Engelchen. Dej románu sa odohráva počas povstania a opisuje osudy jednej partizánskej skupiny. Hlavný hrdina je partizán Voloďa. Dej sa odohráva v dedine Ploština. Voloďu trafila guľka a dostal sa do nemocnice. Tu sa zaľúbi do sestričky Elišky. Voloďa bol partizánom preto, lebo chcel pomáhať tým, ktorí bojovali proti Nemcom. Tu sa oboznámil s Fredom a Kubisom. Kubis zbieral informácie a Marta mu pomáhala. Marta sa vydávala za Češku. Jej príbuzní sa dostali do koncentračného tábora alebo emigrovali do Ameriky. Partizáni sa rozhodli odísť z Ploštiny. Marta sa dozvedela, že komando chce napadnúť Ploštinu. Išla ich upozorniť, ale už bolo neskoro. Nemci upálili 27 mužov a potom podpálili celú osadu. Karol, manžel Marte sa s ním rozlúčila, lebo ide za bratom do Ameriky. Marta prezradí meno dôstojníka, ktorý dal rozkaz na vypálenie Ploštiny. Bol to generál Engelchen.
Dominik Tatarka
(1913 – 1919)
patrí k najlepším autorom slovenskej literatúry. Patril k zakázaným autorom. Do literatúry vstúpil s novelou V úzkosti hľadania. Známa je jeho surrealistická novela Panna zázračnica. Zachytáva v nej atmosféru bohémskeho života mladých umelcov. V novele prevládajú sny, alegórie, skutočnosť splýva s fantáziou. SR kritizoval v románe Farská republika. Veľmi populárna je jeho novela Prútené kreslá. V novele zachytáva autor svoje zážitky z čias, keď študoval v Paríži. Hlavnou postavou diela je študent Bartolomej Slzička. Študuje na Sorbone a ubytuje sa v malom penzióne, kde spolu s ním bývali poliaci, Nemci, Američania. Najhlavnejší dôvod, aby tu zostal, je Daniela, do ktorej sa Bartolomej zaľúbil. Spolu chodia po meste, stretávajú sa v kaviarňach a rozprávajú sa v prútených kreslách. Počas Vianoc ostatní idú domov, Bartolomej a Daniela bývajú sami v penzióne. Nedochádza medzi nimi k ničomu, lebo Daniela by nepokročila ďalej so žiadnym mužom, za ktorého by sa nechcela vydať. Bartolomej, ako študent z Československa neprichádza do úvahy ako budúci manžel.
Peter Jaroš
(1940)
Paril ku generácie autorov, ktorí vstúpili do literatúry v 60-tych rokoch. Vo svojich dielach uplatnil prvky magického realizmu. Písal romány, novely a filmové scenáre. Debutoval novelami Popoludnie na terase, Urob mi more. Jeho najvýznamnejšie dielo je román Tisícročná včela. V centre románu sú tri generácie rodiny Pichandovcov. Dej sa odohráva v dedine Hybe. Tu sa narodil Peter Jaroš. Názov poukáže na to, že autor prirovnáva Slovákov k včele. Teda Slováci podľa neho sú usilovní, pracovití, a tieto vlastnosti im pomohli prežiť utrpenia. Pichandovci boli vychýrení murári. Starý Martin Pichanda sa odlišoval od ostatných dedinčanov. Jeho záľuby boli zemepis a mapy. Ostatní ho mali veľmi radi, lebo vedel veľmi dobre rozprávať. Choval včely. Zo svojou ženou, Ruženou mali tri deti: Kristínu, Sama a Valenta. Valent vyštudoval právo. Dvoril Hanke, ale potom ju opustil a oženil sa s bohatou Hermínou. Hanka čakala dieťa a pri pôrode spolu s dieťaťom zomrela. Kristína sa vydala, ale s manželom ani po 10-tich rokoch nemali deti. Keď zomrel Kristíne muž, Kristína žila s Julom, ktorý pre Kristínu opustil svoju slabomyseľnú ženu. Kristína porodila dve nemanželské deti. Samo so svojou manželkou býval u rodičov. Podobne, ako jeho otec bol murárom a zaujímal sa o včely. Ostatní ho prezívali Včelou. Samo mal päť detí. Raz Samo zobral svojho syna na múračky a v jednom maďarskom mestečku boli svedkom demonštrácie. Došlo k prestrelke a jedna guľka trafila Janka. Samo si prenajal mlyn, a jeho dcéru, Emu mlynské remene zachytili a usmrtili. Samov syn, Samo sa stal horárom, Peter hodinárom a Karol študoval v Prahe maliarstvo. Na nešťastie vypukla I. svetová vojna. Karol a Peter museli narukovať, a Samo odišiel do Ameriky. Peter a Karol sa z vojny nevrátili. Peter sa dostal do zajatia, a Karola trafil granát. Román sa končí tým, že zanikla Česko-slovenská republika.
Jaroš opisuje nielen tragické príhody ale aj komické sny, zázraky, neskutočné príbehy, humorné situácie.
Vincent Šikula
(1936 – 2001)
patril k prozaikom, ktorí vstúpili do literatúry v 60-tych rokoch. Jeho diela sa odohrávajú v jeho rodnom kraji a hlavní hrdinovia sú obyčajní ľudia. Do literatúry vstúpil zbierkou noviel Na koncertoch sa netlieska. Podobná je aj kniha Možno si postavím bungalov. Jeho vrcholným dielom je trilógia Majstri, Muškát, Vilma.
Majstri – dej sa odohráva v Oroličnom. Hlavní hrdinovia sú Guldánovci, ktorí sú vychýrení tesári. Starý Guldán je vdovec a má troch synov. V centre pozornosti je jeho najmladší syn, Imrich. Guldánova manželka zomrela pri pôrode a Guldán začal piť. Mal kamaráta, Karčimarčíka. Guldán sa bál, že sa oženia jeho synovia a tesárska partia sa rozpadne. Guldánovci dostali prácu v dedine Plavec. Jakub a Ondrej sa tu zoznámili s dvoma dievčatami. Chceli sa ženiť a odsťahovali sa. Zostal iba Imrich. Mal v dedine dievča, Vilmu. V máji sa chceli brať, ale odložili svadbu, lebo Imrich dostal prácu v Cerovej. Imrich sa tu zapáčil Štefke, ale Imrich zostal verný Vilme. Svadbu zase odložili, lebo upratovali chalupu. Nakoniec sa brali na Štefana. Kirinovič odcestoval do Bratislavy, ale zavolal Guldánovcov, aby mu postavili šopu. Imrichovi porozprávala Štefka, že je nešťastná s Kirinovičom. Začali sa stretávať. Vilma zbadala, že niečo nie je v poriadku, a chybu hľadala v sebe. Imrich stále bol u Štefky, a nechcel, aby sa to všetci dozvedeli. V noci prišlo nákladné auto, ktoré išlo do povstania. Imrich nastúpil a vydal sa na cestu.
Muškát – zobrazuje SNP.
Vilma – Imrich sa vráti z povstania, je celkom zničený. Vilma urobí všetko pre to, aby Imrich vyzdravel, ale na konci diela Imrich zomrie.
