Priekopníkom v rozvoji romantickej poézie v slovenskej literatúre a v uplatňovaní jej estetických princípov bol Samo Chalupka (1812-1883). Bol najstarším členom Štúrovej družiny revolučno-demokratickej generácie 19. storočia.
Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka, zbaveného akéhokoľvek útlaku. Jeho zbierka básní Spevy (1868) mala veľký úspech najmä medzi mládežou. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
Z jeho neveľkého počtu básní všestranne najpôsobivejšia je báseň Mor ho! Ide o moderný romantický útvar, ktorého hodnota nie je v historickej vernosti a v pravdivosti, ale vo vyjadrení ducha demokratickosti a hlbokého vlasteneckého citu jednoduchých ľudí. Dej básne je veľmi stručný. Skupina slovenských junákov prišla ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Ten ponuku odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa naňho vrhli s výkrikom Mor ho! V boji proti presile všetci padli. Už dejová osnova nesie v sebe ideu vlastenectva a demokratizmu a je jadrom konfliktu medzi slovanskou družinou a rímskym vladárom. Autor sa nezameriava na opis boja. Podal ho veľmi stručne. Do stredu pozornosti postavil protikladné idey a dva protikladné svety. Na jednej strane je túžba po mieri, po slobode, rovnoprávnosti, krásna vlasť z hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilie, zotročovanie, výbojnosť. Slovenskí junáci padajú za vznešené ideály, morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára. Verše tejto básne boli podnetom vlasteneckého nadšenia jeho vrstovníkov i neskorších generácií naposledy oduševňovali bojovníkov proti fašizmu Slovenskom národnom povstaní. Básnik zvýraznil demokratického ducha básne Mor ho! tým, že jeho hlbokú ideu vyjadril náležitou umeleckou formou.
Významný okruh jeho tvorby tvoria básne s tematikou, v ktorej sa ozýva hrdinstvo ľudu proti feudálom: Junák, Kráľohoľská, Likavský väzeň. Autor v nich ospieval bojové vlastnosti ľudu i jednotlivcov, ktorý išli neohrozene do boja za pravdu, ,,kým sa jej svet nenaučí“.
Hrdinskosť a vlastenecké cítenie slovenského ľudu vyzdvihol v básniach, ktoré venoval protitureckému odboju: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.
Chalupkova tvorba je celá preniknutá duchom ľudovej slovesnosti, ale nemožno o nej povedať, že by bola ponášková. Básnik pristupoval s tvorivým zámerom, pričom najčastejšie úryvok ľudovej piesne bol podnetom pre vznik celej básne. Vždy dbal na jasnosť a zrozumiteľnosť toho, čo vytvoril. Tým dosiahol, že jeho básne sa stali skutočným majetkom ľudu.
