Začiatky slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí, grécki a talianski kňazi. Literatúra na Veľkej Morave je najstaršou na našom území. 863 – príchod Konštantína a Metoda. Poslal po nich knieža Rastislav, pretože sa začal rozširovať politický vplyv Východofranskej ríše na naše územie. Po príchode na VM šírili kresťanstvo v staroslovienčine, preto ich franskí kňazi obvinili z bohorúhačstva.

Staroslovienčina sa rozdeľuje na 2 skupiny:
-prekladovú – preklady nábož. kníh do staroslovienčiny
-pôvodnú

Začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo cyriliku.

Konštantín a Metod preložili Nový zákon – Misál /omše/ a Žaltár /žaltár/.

Metod preložil Starý zákon.

Konštantín napísal Proglas /predslov/ - prekladu sv. evanjelia – najstaršia slovanská báseň. Oslavuje v ňom slovan. preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti. Preložil rituál, breviár a Súdny zákonník pre svetských ľudí.

Preklady sa zachovali len v neskorších odpisoch /10. – 11. stor./ najmä v Kyjevských listoch a Sinajskom euchológiu. K významným pamiatkam, ktoré nám približujú životy vierozvestcov, patria Moravsko – panonske legendy. Tvorí ich život Konštantínov /autor asi Klimnet/ a život Metodov /autor asi Gorazd/.