Klasicizmus

-umelecký smer, ktorý sa uplatňoval v 17. a 18. storočí. Vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa ,,Slnko“. Zmysel umenia v napodobňovaní prírody a toho, čo je v nej podstatné. Vzorom sa stalo antické umenie.
-rozlišovali vysoké (óda, elégia) a nízke (bájky, satiry a komédie) žánre. Nepripúšťalo sa prelínanie. Orientovali sa na racionalistickú filozofiu Reného Descarta - Myslím, teda som. Presné pravidlá zveršoval v diele Básnické umenie Nicolas Boileau – Despréaux.

►EURÓPSKA KLASICISTICKÁ LITERATÚRA
V žánri tragédie : Pierre Corneille, Jean Racine, Jean Babtiste Poquelin – pseud. Moliére
Pierre Corneille a jeho dráma Cid – rytiersky tématický okruh. Končí tragikomicko_ _prelínanie žánrov.
Dráma dodržiavala 3 jednoty: jednota času, jednota miesta, jednota diela
-časté sú postavy rezonérov (komentujú dej)
Verš Alexandrín 12-slabičný verš s prestávkou po 6. slabike.
Jean Racine vytvoril psychologickú tragédiu. Vrcholné dielo Faidra.
Najväčším komediografom bol Moliére. K vrcholom jeho tvorby patrí Misantrop a Lakomec. Zomrel na javisku pri predstavovaní svojho posledného diela Zdravý nemocný.
Osobitá pozornosť pre Jean De La Fontaine – Bájky.

►OSVIETENSTVO
predstavuje pokrokové hnutie
vzájomná súhra ,,rozumu a citu“
preromantici vyzdvihovali individuálnosť ľud. citu a inštinktu.
K najväčším predstaviteľom patria:
Charles – Louis de Montesquieu
Jean – Jacques Rosseau
Denis Diderot _encyklopédia – zhrnutie súdobných informácií
Robinson Crusoe – Daniel Defoe
Guliverove cesty – Jonathan Swift
Candine alebo optimizmus + Prostáčik – Francois – Marie Aronet Voltaire
Josef Jungmann – Slovesnosť , Slovník česko – německý
Josef Dobrovský – Dějiny českého jazyka a literatury , Německo – český slovník , Základy jazyka staroslověnského , Zevrubná mluvnice českého jazyka.
Václav Kramerius – staršia česká literatúra, noviny, popularizoval vedecké poznatky a učil novému spôsobu hospodárenia.
Na českom javisku sa inscenovali aj hry svetových klasikov (W.Shakespeare , F.Schiller a i.). České divadlo ako nositeľ nár. záujmov, šíriteľ českého jazyka, dejín a kultúry.
►INTEGRAČNÉ POSTUPY V SLOVENSKOM NÁRODNOM OBRODENÍ
Slovenskú literatúru sprevádzal zápas o zvládnutie vl. vnútorných problémov, ale aj zápas s pretrvávajúcou vonkajšou nerozvitosťou spoločenských foriem lit. života. V posledných 2 desaťročiach 18. storočia však nastáva uvoľnenie tvorivosti.
Najdôležitejšou úlohou v slovenskom nár. obrodení bola integrácia slovenskej literatúry a kultúry na základe jednotnej národnej myšlienky. Z tohto hľadiska možno vyčleniť 4 fázy slovenského národného obrodenia:

■1.obdobie 1780-1820 tolerančným patentom sa vytvárajú rovnaké podmienky pre katolíkov a evanielikov. U bernolákovcov sa aktivitou stáva hl. aktivitou Kodifikácia (uzákonenie) slovenčiny. Ich dielom je založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva.
■2.obdobie 1820-1835. vypĺňajú ho prejavy národnozjednocovacieho hnutia a to založenie Slovenského čitateľského spolku v Peši a Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Hlavnými osobnosťami sa stali J. Hollý a M. Hamuliak (bernoláci) a J. Kollár a P. J. Šafárik (strana stúpencov biblicej češtiny)
■3.obdobie 1835- 1843. Návrat k biblickej češtine. Začína obdobie Šúrovcov.
■4.obdobie 1843- 1848. Kodifikácia slovenčiny a revolúcia.
Slovenský evanielici – Učená spoločnosť malohontská a Učená spoločnosť banského okolia. Veľký perspektívny význam malo založenie katedry reči a literatúry česko – slovenskej.
Začínajú vychádzať prvé časopisy a noviny: Prešpurské noviny – Štefan Leška, Staré noviny litérního umnění – Ondrej Plachý , Týdenník – Juraj Palkovič.
Viditeľný doklad silnejúceho integračného procesu bolo založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Literárny almanach – ZORA vydával tento spolok_uverejňujú sa vedľa seba práce napísané v bernolákovčine a češtine.

►SLOVENSKÁ OSVIETENECKÁ A KLASICISTICKÁ LITERATÚRA
1.fáza slovenského nár.obrodenia_do popredia vystupujú 2 úsilia:
1.snaha o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov
2.starostlivosť o povznesenie sl. ľudu vydávaním ľudo-výchovných diel a časopisov
UZÁKONENIE SPISOVNEJ SLOVENČINY V ROKU 1787 ANTONOM BERNOLÁKOM
♥ANTON BERNOLÁK
uzákonil 1.spis. slovenčinu.
Jazykovedná rozprava o slovenských písmenách
Gramatika slovenská
Etymológia slovenských slov
Slovár Slovenskí-Česko-Ľatinsko-Německo-Uherskí
Bernolákovčinu používali katolíci, ale dala podnet Ľ. Štúrovi, kt. svoje uzákonenie označil za ,,dovŕšenie a doplnenie“ Bernolákovho diela. Okrem jazykovedy sa na Slovensku rozvíjala najmä história, kt. mala národnobuditeľský a národnozjednocovací charakter. V tomto duchu vydal Juraj Pohánek dejiny slovenského národa. S podobným zámerom Juraj Sklenár napísal Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý príchod a vpád Maďarov do nej.

►OSVIETENECKÁ PRÓZA
žánre vecnej literatúry:vedecká spisba a z oblasti dejepisectva (zemepisu, pedagogiky a lit. histórie) a ľudovýchovné alebo populárno-náučné diela. Hl. predstaviteľmi boli Jozef Ignác bajza a Juraj Fándly

♣JOZEF IGNÁC BAJZA
napísal 1. slovenský román _ René mláďenca príhodi a skúsenosťi. Ďalej to bolo dielo Slovenské dvojnásobné epigramata, jednako-koncovo-hlasné a zvukovo-mírné.
Char. románu (R.m.p.a s.): René syn boh. kupca zažíva príhody v rôznych krajinách až prichádza na Slovenské dediny a obnažuje chyby vš. spoločenských vrstiev. Je napísané západoslovenským nárečím. Bol skutočnou osobnosťou osvietenstva. Dostával sa do sporov s bernolákovcami o prvenstvo pri uvádzaní slovenčiny do literatúry. V pokročilejšom veku sa venoval písaniu náboženskej literatúry.

♠JURAJ FÁNDLY
príkladný typ národného buditeľa a vlastenca, kt. celý svoj život venoval ľudu a svoje knihy „slávnemu slovenskému národu“
Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár, Ovčár. Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom: obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v zaostalosti. Vyšli iba 2 zväzky, druhé dva cirkev zhabala a Fándlimu zakázala akúkoľvek činnosť. Toto dielo napísal vo forme dialógu (diabol a mních). 1.dielo vydané v bernolákovčine.