antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry
§ hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami
§ jazyk neslúži na dorozumievanie, pretože monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na jednotlivé repliky
§ niektorí dramatici zabsurdňovali tragédiu tým, že ju menili na grotesku, ktorú chápali ako obrátenú formu tradična, aby takto odhalilo rozpory sveta
Samuel Beckett
- prozaik a dramatik
- písal anglicky a francúzsky
- v próze využíval prvky antirománu, v dráme prvky absurdnej drámy
dráma Čakanie na Godota
· nemá dejovú líniu
· na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladmír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica – pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza.
· divák sa nedozvie, kto je Godot
· podľa niektorých kritikov Boh (z angl. God), podľa iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje
· postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku
- v roku 1969 dostal Nobelovú cenu za celoživotnú tvorbu
- drámy: Koniec hry, Búrlivé ticho

Švajčiarska dráma
Fridrich Dürrenmatt
- švajčiarska povojnová dráma, sám autor bol však Nemec
- pôsobil ako grafik, divadelný kritik, režisér
- vyštudoval filozofiu
- bol ovplyvnený tvorbou Kafku a Brechta
- východiskom jeho tvorby sa stal expresionizmus
- najvýznamnejšie divadelné hry: Slepec
Návšteva starej dámy
Herkules a Audiášov chliev
Je napísané
Fyzici
· je to komédia v dvoch dejstvách
· obsahuje detektívnu zápletku
· dej sa odohráva v psychiatrickej liečebni
· je to divadelná hra s presným miestom, časom a dejom
· autor sa snaží vyjadriť napínavé podobenstvo o súčasnej vede a politike
· v súkromnom sanatóriu starej panny lekárky Matildy von Zahn, ktorá je aj šéflekárkou ústavu, sa liečia 3 „šialení fyzici“ Newton, Einstein a Möbius. Každý z nich postupne zavraždí jednu ošetrovateľku. Príčinou vraždenia je to, že budú prezradení, že v skutočnosti nie sú blázni. V skutočnosti sú všetci notmálny. Newton a Einstein sú v skutočnosti nielen fyzici, ale predovšetkým agenti dvoch mocností, ktoré stoja proti sebe. Do sanatória prišli preto, aby sa spojili s geniálnym fyzikom Möbiusom a každý z nich ho chcel získať pre svoju krajinu. Möbius v sanatóriu žije už 15 rokov a jeho výskumy by umožnili ovládnuť svet, ale aj ohroziť ľudstvo. Všetci sa napokon dohodnú a zvolia si doživotný pobyt v blázinci. Uvedomujú si možné zneužitie.