Základné školské vzdelanie nadobudol pod otcovým vedením v rodisku a roku 1827 odišiel na nižšie gymnázium do Rábu, kde si osvojil maďarčinu a nemčinu. u tamojšieho profesora Leopolda Petza získal prvé vedomosti o slovenskej minulosti. V se ptembri 1829 začal študovať na bratislavskom lýceu. Tam upútal na seba pozornosť ako talentovaný žiak a stal sa aj horlivým členom Spoločnosti česko-slovenskej, v ktorej sa prihlásil i s prvými literárnymi pokusmi. Pre zlé hmotné pomery v rodine opustil v januári 1834 školu a prijal pisárske miesto na zayovskom panstve v Uhrovci. V septembri toho istého roku sa však znova vrátil do Bratislavy, V čom ho povzbudil aj list od Sama Chalúpku, ktorý vybadal jeho vlohy a rátal s ním pri úlohách v národnom hnutí. Štúr sa čoskoro stal zapisovateľom Spoločnosti, hneď nato jej tajomníkom (v decembri 1834) a napokon tzv. miestopredsedom, čiže jej vedúcim funkcionárom. Pôvodné jazykové cvičenia v Spoločnosti rozšíril na vzdelávanie a výchovu členov, zahrňujúc do jej programu aj prednášky o dejinách, literatúre a jazykoch slovanských národov. Organizoval vychádzky mládeže do bratislavského okolia, pri ktorých podával historické výklady , recitovali sa básne slovanských básnikov a spievali národné piesne. Pamätným sa stal najmä výlet na Devín 24.4.1836, ktorý prešiel do dejín ako „národný krst“. Jeho účastníci si pripíjali k vlastným menám i slovenské prímenia, čo sa v radoch mládeže stalo trvalou tradíciou. S priateľom Ctiborom Zochom Štúr zredigoval a vydal tlačou almanach študentských prác Plody sboru učencu řeči česko-slovanské prešporského (1836) a pripravoval i zborník City vděčnosti (1837) na oslavu významných slovanských osobností, ktorý však nevyšiel. Za jeho vedenia sa zintenzívnil aj korešpondenčný styk s domácimi a slovanskými predstaviteľmi národných hnutí i so študentskými spolkami na iných školách. Členom Spoločnosti dával inštrukcie na prácu cez prázdniny, ako majú nadväzovať kontakty s roztratenými vlastencami, študovať národné tradície a pozorovať život slovenského ľudu. V lete 1836 sám vykonal dvojtýždňovú cestu po Nitrianskej stolici, keď navštívil i Jána Hollého v Maduniciach. Po zrušení Spoločnosti ( v apríli 1837) preniesol jej činnosť ako námestník profesora Juraja Palkoviča na katedru pri lýceu. Cez prázdniny 1837 bol vychovávateľom u Prónayovcov na Romhányi, kde ho vyhľadali aj cestujúci český vlastenci. Na spiatočnej ceste sa v Pešti zoznámil so Srbmi, členmi Matice srbskej. Cestovanie mu vnuklo myšlienku zriadiť cestovateľský odbor, ktorý by z nazbieraných prostriedkov poskytol mládeži možnosť poznávať slovanských bratov a ich národný život.