Túto funkciu vykonával až do revolučných udalostí, poslednú reč na bratislavskom sneme povedal 13. marca 1848. V apríli sa zúčastnil na rokovaniach vo Viedni a v Prahe a bol i pri osnovaní Žiadosti slovenského národa, vyhlásených v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1848. Keď sa na ceste z mikulášskej manifestácie dozvedel, že úrady vydali na neho, Hodžu a Hurbana zatykač, prešiel cez Modru a Jabloňové (za pomoci J.Galbavého) na Moravu a potom do Prahy, kde bol účastníkom Slovanského zjazdu. Po vypuknutí revolúcie odcestoval z Prahy do Záhrebu, navštívil i M.Obrenovića v Rohiči a znova sa vrátil do Viedne. Odtiaľ postupoval so slovenskými dobrovoľníkmi na Slovensko ( 18. septembra 1848) a s nimi sa ako člen Slovenskej národnej rady zúčastnil na všetkých troch výpravách.
Po revolúcii sa štúr sklamaný utiahol do Uhrovca a žil tam bez plateného zamestnania. Keď mu umrel brat Karol (1851), presťahoval sa do Modry a prevzal starostlivosť o jeho sedem sirôt. V Modre žil pod policajným dozorom. Pred verejnosťou vystúpil pri odhaľovaní náhrobného pomníka J.Hollého na Dobrej Vode (v máji 1854), pri tejto príležitosti zložil nápis na pomník, ako aj pieseň spievanú na slávnosti. Okrem toho bol pri kodifikovaní spisovnej slovenčiny v Bratislave v októbri 1851, sledoval reorganizáciu slovenského školstva, prispieval do Hurbanových Slovenských pohľadov a venoval sa písaniu a vydávaniu svojich diel. Pred Vianocami 1855 sa na poľovačke v modranskom chotári nešťastne postrelil a 12. januára 1856 zraneniu podľahol. Pochovali ho v Modre 16.januára.
Štúrovu tvorbu možno rozdeliť:
1. Štúr básnik
V celej Štúrovej básnickej tvorbe bola jedným z hlavných inšpiračných zdrojov slovenská ľudová pieseň a prostredníctvom nej čerpal i z ľudovej slovanskej epiky, najmä z juhoslovanskej. Poéziou chcel zapaľovať mládež za ideály slobody a spravodlivosti.

Zbierka básní Spevy a piesne
· oddiel spevov obsahoval dve epické skladby Svätoboj a Matúš z Trenčína, ktoré nesú stopy básnikovho sklamania po revolúcii, no sú aj manifestom pevnej viery, že po všetkých stroskotaných pokusoch o slobodu národa povstanú noví bohatieri a „dni slávy novej sa zaskvejú"
2. Štúr jazykovedec
Od schválenia spisovnej slovenčiny pracoval na spisoch
Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
· zdôvodnil myšlienku zaviesť slovenčinu ako spisovný jazyk
· slovenčina je krásna, čistá, bohatá, plnozvučná a preto hodná literárneho pestovania
Nauka reči slovenskej
· vypracoval na požiadanie Tatrína odbornú sústavu slovenčiny
3.