Hovorí sa, že opravdivý Hviezdoslavov životopis možno vyčítať práve z jeho lyrickej poézie, že iba v nej sa dozvieme, čím básnik naozaj žil, čo ho hnalo do života a s čím zápasil.
Lyrická tvorba:
Cyklus Sonety (1882 - 1886)
· skladá z 21 básní
· témou sú záhady vesmírneho sveta, možnosti ľudského poznania, úniky do sveta fantázie
Cyklus Letorosty (1885 - 1893)
· 3 diely :
- 1. cyklus - realistický estetický program vlastnej tvorby
- 2. cyklus - básne sú poznačené smútkom čierneho roku (smrť rodičov)
- 3. cyklus - postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Ostrá kritika vykorisťovateľskej morálky. Básne :
K vám urodzeným, veľkomožným
Ó prečo som nie víchrom
Priadka - báseň na matku
Roľník - báseň na otca
Cyklus Žalmy a hymny
· cyklus venoval príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu - 1000 výročie
· sú tu básne, kde sa zamýšľa nad ťažkým osudom Slovákov
· kríza Hviezdoslavovho svetonázoru, dramatizovaná rozporom medzi idealistickými predstavami o svete
Žalm žaloby
De profundis
Cyklus Prechádzky jarom a Prechádzky letom
· opisuje hornooravskú prírodu
· dôverný kontakt s prírodou, ktorá je pre neho vlastne druhým, širším domovom, pomáha mu preskúmať rozpory, harmonizovať ich
Cyklus Stesky
· myšlienka starnutia
· v záverečných veršoch cyklu vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku vlastného diela
· patrí sem báseň K ľudu, k ľudu mládež moja. - literárny kritik Krčméry veľmi vysoko ocenil túto báseň, ale nazval to
zostupovanie z vrcholu tvorby autora
Cyklus Dozvuky
· 3 cykly
· základný motív - neodbytne sa vracajúca myšlienka staroby, lúčenie sa so životom
· patrí sem napríklad báseň Nové zvuky počujem - venovaná najmä mládeži
Cyklus Krvavé sonety
· reakcia na pošliapanú a poníženú ľudskosť počas 1. svetovej vojny
· skladá sa z 32 sonetov
· v záverečných veršoch vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
1. časť -otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo
2. časť - otázka, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný
(ako odpoveď - egoizmus jednotlivcov, skupín, národov)

Slovné druhy
1. Podstatné mená (substantíva)
- sú plnovýznamové slová, ktoré označujú samostatne existujúce veci (osoby, zvieratá, rastliny, veci] alebo samostatne chápané javy skutočnosti (názvy dejov, vlastností, stavov)
- členia sa na
a) konkrétne (napr. mačka, človek, strom)
b) abstraktné (napr.