láska, smútok, odvaha)
c) životné (chlap, žena) - osobné
(mačka, líška) – neosobné
d) neživotné (dub, stroj, dlaň)
e) všeobecné ( rieka, deň, mesto)
f) vlastné (Dunaj, Košice, Mária)
- podľa rodu rozdeľujeme podstatné mená
- mužský: chlap, hrdina, dub, stroj
- ženský: žena, ulica, dlaň, kosť
- stredný: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča
- zvieracie mená mužského rodu sa v množnom čísle skloňujú ako neživotné; výnimkou sú mená: pes – psi/psy, vlk – vlci/vlky
- osobitne sa skloňujú pani, mať, gazdiná
- pri kategórii čísla rozlišujeme jednotné a množné
- vzťahy medzi slovami vo vete sa vyjadrujú pádmi
2. Prídavné mená (adjektíva)
- pomenúvajú statické príznaky vecí
- majú gramatickú kategóriu zhody v rode, čísle a páde, niektoré (akostné) kategóriu stupňovania
- používajú sa ako prívlastky, menné prísudky i doplnky
- delia sa na
a) vlastnostné (kvalitatívne)
- primárne (akostné) – krátky, veľký, drahé
- sekundárne (vzťahové) – drevený, dnešný, vtáčí
skloňujú sa podľa vzoru: dobrý, cudzí
b) privlastňovacie (druhové, osobné)
otcov, matkin, líškin, Aničkin
3. Zámená (pronominá)
- nepomenúvajú javy priamo, ale na ne ukazujú alebo odkazujú v texte
- podľa všeobecného sémanticko-gramatického významu sa delia na
a) substantívne: osobné (ja, my), zvratné (sa), opytovacie (kto, čo), neurčité (niekto, čosi), ukazovacie (ten, tá), vymedzovacie (nikto, nič)
b) adjektívne: opytovacie (ktorý, aký), ukazovacie (taký, toľký), privlastňovacie (môj, tvoj), vymedzovacie (iný, každý)
c) adverbiálne: (príslovkové) – ako, tak, kde, nikde, vtedy
d) numerálne: odkazujú na počet (koľko, koľko ráz, voľakoľko)
- podľa lexikálno-sémantických a funkčných rozdielov sa delia na
a) ukazovacie: (tu, táto, onen)
b) opytovacie: (kto, čo, aký, kde, prečo)
c) osobné: (ja, ty, on, my)
d) privlastňovacie: (môj, tvoj, náš)
e) zvratné: (sa, seba, si)
f) vymedzovacie: (všetok, nikto, inak, každý)
g) neurčité: (niekto, ktosi, čosi, kdesi)
4. Číslovky (numeráliá)
- pomenúvajú samostatné pojmy počtu (päť krát päť je dvadsať päť) alebo sú číselným určením vecí, príznakov a dejov (dve knihy, dvakrát, podčiarknuť)
- delíme ich
1. určité číslovky
a) základné: (dva, tri, sto)
b) skupinové: (jedni, dvoje, troje)
c) radové: (prvý, druhý)
d) druhové: (dvojaký, trojaký)
e) násobné: (dva razy, dvakrát)
2. neurčité číslovky neudávajú presné číslo (málo, mnoho, viac)
- určité číslovky sa skloňujú, neurčité (veľa, viac, najviac)
5. Slovesá (verbá)
- pomenúvajú deje
- z lexikálno-sémantického hľadiska rozlišujeme
a) plnovýznamové
b) neplnovýznamové
fázové (začať, prestať)
limitné (mať, ísť)
modálne chcieť, môcť, báť sa)
sponové (byť - som)
- z lexikálno-gramatického hľadiska určujeme slovesné kategórie
1. kategória času
prítomný
minulý
predminulý
budúci
2. kategória vidu
nedokonavý vid (píšem)
dokonavý vid (odpíšem)
3. kategória spôsobu
oznamovací
podmieňovací
rozkazovací
4. kategória osoby: prvá, druhá, tretia
5. kategória čísla: jednotné, množné

6. kategória rodu:
činný rod
trpný rod zvratný tvar (obrábajú sa)
opisný tvar (sú obrábané)
- podľa gramatického významu sa slovesá rozdeľujú na
a) určité: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod
b) neurčité: neurčitok – infinitív, prechodník, príčastia, slovesné podstatné mená
- podľa zloženia rozlišujeme
a) jednoduché: volám, volaj!, volanie
b) zložené: budem volať, bol by som volal
6.