Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, hlavnou postavou je svätec, ktorý za odmenu v posmrtnom živote veľa trpí a znáša ťarchy pozemského života. Je umeleckým výrazom kresťanskej pokory.

Dejiny literatúry
Literatúra ako jedna z foriem spoločenského vedomia je vždy spätá s určitým kolektívom (je to prejav spoločenského života). Literatúra je spoločenský jav a preto je aj samozrejmé, že jej zmyslom je rozvoj ľudskej spoločnosti. Kvôli tomu bola literatúra vždy riadená určitými spoločenskými triedami, teda úzko súvisí s dobou, v ktorej vznikla a vykresľuje život a myslenie ľudí danej doby. Podľa vývoja môžeme literatúru rozdeliť do jednotlivých periód. Literárna veda ustálila tieto obdobia literárneho vývinu:
1. staršia literatúra
2. novšia literatúra
3. súčasná literatúra
Literatúra si všíma psychickú stránku človeka, i keď zaznamenáva i životný štýl, preto členenie literárneho vývinu na periódy umožňuje lepšie pochopiť súvislosti literárneho a spoločenského vývinu.
Jednotlivé vývinové obdobia sa členia na menšie etapy:
I. Staroveká literatúra (3.tis.p.n.l. – 5.stor.n.l.)
1. Orientálna (ideálom je slobodný človek, všestranne rozvinutý telom i dušou, jeho život ovplyvňujú bohovia)
a) sumerská (Epos o Gilgamešovi)
b) hebrejská (Biblia) 1 tis.p.n.l.
c) indická (Epos Ramajana)
2. Antická
a) grécka (9.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) pokrokový odkaz literárnej minulosti, oceňuje demokratickosť, bojovala proti tyranii a hrubosti, vytvorila ideál človeka = harmonicky rozvinutá osobnosť /spravodlivý, dobrý, múdry, zdravý/, konanie ovplyvňujú bohovia
Homér (Eposy Ilias, Odysea)
Ezop (poučne ladené bájky)
Vznik divadelných hier (Sofokles – tragédia Antigona, Kráľ Oidipus)
Ľúbostná poézia (Sapfo – Modlitba k Afrodite)
b) rímska (3.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) napodobňovala a rozvíjala grécku literatúru, ktorá jej bola vzorom, zobrazovala idylický život a šťastie
Plautus (komédie)
Cicero (rečníctvo)
Horátius (príležitostná poézia)
Vergílius (veršovaná epika)
II. Stredoveká literatúra (5.stor.n.l.