Rozlišujeme:
1. Informačný slohový postup
- je najjednoduchší slohový postup
- informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť, základné údaje informácie sú: čo, kedy, kde, kto, prečo, ako
- slohové útvary: správa, oznámenie
- uplatňuje sa v administratívnych žánroch, častý je v publicistike i vo vedeckých textoch
2. Rozprávací slohový postup
- je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup
- charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť a subjektívnosť
- rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou
- pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia
- formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami
- používajú sa jednoduché vety
- uplatňuje sa v umeleckých epických textoch: rozprávka, povesť, poviedka, novela, román, v publicistických beletristických žánroch: fejtón, reportáž a v hovorovom štýle
3. Opisný slohový postup
- je najbližší informačnému slohovému postupu
- vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom
- charakteristické črty sú nesúdržnosť, výpočet vlastností, zameniteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte, uplatňovanie prítomného času, subjektívnosť
- opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazeného predmetu alebo javu
- opis môže byť statický a dynamický; umelecký, praktický, odborný
- kompozícia opisu závisí od jeho funkcie
- jazykové prostriedky opisu sú podstatné, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá
- štylizácia opisu závisí od druhu opisu
- opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, cestopisoch, reportážach
4. Výkladový slohový postup
- všíma si vývinové, funkčné a kauzálne vzťahy medzi faktami
- osobnosť autora a adresáta je anonymná, dôležitá je objektívnosť
- vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu: úvaha, recenzia
- výklad je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu
- cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci, výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky
- výklad sa člení na úvod, jadro a záver, aby bol jasný využívajú sa schémy, grafy
- pri vysvetľovaní sa používajú základné logické postupy myslenia (indukcia, dedukcia, argumentácia
- sloh výkladu je intelektualizovaný, potláčajú sa všetky prvky, ktoré by mohli pôsobiť na cit, zdôrazňujú sa rozumové prvky
- patrí sem referát, prednáška, prejav, diskusia, úvaha úvodník, komentár, esej, recenzia
5. Dialogický slohový postup
- utvárajú ho najmenej dvaja autori, ktorí hovoria ako samostatní účastníci textu, no kompozícia textu pôsobí ako skĺbený, jednotný celok
- charakteristické črty sú aktualizovanosť, postupnosť, nesúdržnosť, subjektívnosť
- má blízko k rozprávaciemu slohovému postupu














































10. Obraz dedinského človeka v tvorbe Timravy a Tajovského.

Božena Slančíková-Timrava
(1867 – 1951)
Timrava, vlastným menom Božena Slančíková, sa narodila v novohradskej dedinke Polichno v rodine evanjelického farára. Otec učil svoje dve dcéry sám a pripravoval ich na skúšky z jednotlivých ročníkov. Vyššieho vzdelania sa jej nedostalo, iba jeden rok navštevovala meštiacku školu v Banskej Bystrici, aby si osvojila mestské správanie a reč. Po návrate do rodiska plynul jej život monotónne v domácich prácach a jej pokusy vymaniť sa z domáceho kruhu sa skončili neúspechom. Mimo rodiny bola len pol roka v Dolnom Kubíne ako spoločníčka Pauly Országovej. Po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej a v rokoch 1919 – 1929 tu bola opatrovateľkou v materskej škôlke. Roku 1945 sa presťahovala do Lučenca, kde žila až do smrti a kde je aj pochovaná
Timravino literárne dielo môžeme rozdeliť do 4 tematických skupín:
1. Dedinský ľud
Črty a poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát, Ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník
V jej prózach dominujú ženské hrdinky, ktoré žijú väčšinou dvojakým životom. Navonok sa správajú tak, ako si to vyžaduje spoločnosť, neukazujú vlastné myšlienky, city, no vo vnútri s touto spoločnosťou nesúhlasia. Posudzujú prítomných tak, ako sa nepatrí. Táto dvojakosť v myslení konania postáv je odrazom napätia medzi človekom a spoločnosťou a vyjadrením vnútorného nesúhlasu s prísne diktovanou morálkou a životným štýlom buržoázie. Preto v jej prózach dominujú vnútorné monológy.
Poviedky: Mojžík
Mocnár
Márnosť všetko
Na jednom dvore
Ondro Karman
Ťapákovci
· nastolila tu ostrý náhľad na patriarchálno žijúcu, starých poriadkov sa pridržujúcu rodinu, zaujíma zároveň kritický postoj k samému ľudu
· Dej: V jedom dome sa tlačí 16 ľudí, ktorých vykresľuje v strašnej duševnej a telesnej pomalosti. Zdôrazňuje to už v samom začiatku poviedky, kde najprv uvedie obraz jarnej, k životu sa prebúdzajúcej prírody, do práce sa poberajúcich ľudí naproti zaháľajúcim Ťapákovcom. Všetko im padne zaťažko, robiť, myslieť, ba dokonca u nich nie je zvykom odpovedať si na každú otázku. Na každý pokus niečo vylepšiť sa odpovedá "Ako sa dobre pamätám, bolo u nás vždy tak". V početnej rodine sa nájdu iba dve osoby, ženy, ktoré prejavujú samostatný úsudok a vôľu k činu. Je to stará dievka Anča-zmija, ktorá sa vyníma z ťapákovského prostredia len v osobnom zmysle, svojou nespokojnosťou s vlastným osudom. Inak je zástankyňou starého poriadku.