– 15.stor.n.l.)
- vznikla vo feudálnom spoločenskom poriadku a bola pod vplyvom náboženstva
- hl.lit.druhy: veršovaná epika, hrdinský epos, dvorná ľúbostná epika
- stredoveká náboženská dráma – príbehy z biblie
- mestská svetská dráma – zábavný charakter
- hl.témy: o nadpozemskom živote, pozemský život sa považuje iba za odraz nadprirodzeného sveta
- vznikajú legendy s ústredným hrdinom, ktorým je vo feudálnej náboženskej literatúre svätec a vo feudálnej svetskej literatúre šľachtic, rytier, bojovník za panovníka a za vlasť, má tieto vlastnosti: smelosť, vernosť, rytierske vlastnosti
- lit.jazyk: rétorický (ozdobný, emocionálny, patetický – nadnesený)
- forma diela je dôležitejšia než obsah
- cit prevláda nad rozumom
- vládne cirkev (kacírstvo)
- Ján Hus – kazateľ, upálený ako kacír (terajší pápež rozhodol rozsudok za nesprávny), napísal – Výklad viery, Desatera a Páteře – zmodernizoval český jazyk, zaviedol diakritické znamienka
- Staroslovienská literatúra (r.863), príchod Cyrila a Metoda- zostavenie prvého slovanského písma – hlaholika, prvý slovanský literárny jazyk – staroslovienčina (Proglas- veršovaný predhovor)
III. Humanizmus a renesancia (14.stor.n.l. – 16.stor.n.l.)
- humanus – ľudský; renesancia – obnovenie, obživenie
- cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon znovuzrodenie antiky
- ideológia odmieta feudálnu a cirkevnú ideológiu a od nadpozemského sveta sa vracia k pozemskému životu
- zdôrazňuje nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu k rozumu (Dante Alighieri – Božská komédia, William Shakespeare – komédie/Skrotenie zlej ženy/, tragédie /Rómeo a Júlia/)
- Zdôrazňuje význam zmyslového poznania
- do literatúry sa dostávajú svetské témy – autori píšu o ľúbostných príbehoch
- lit.jazyk: spočiatku prevláda latinský jazyk, neskôr národné jazyky
- najvýznamnejší predstavitelia: Petrarka – Spevník
Carvantes – Dômyselný Don Ciote de la Manch
u nás: Rakovský – O svetskej vrchnosti
Jakobeus – Slzy, vzdychy a prosby sloven. nár.
IV. Baroko (16. – 18.stor., 30 ročná vojna, pohromy)
- barok – perla nepravidelnej formy
- vzniká v Španielsku a Taliansku
- vzniká najskôr v stavebníctve (mohutné kostoly) sochárstvo
- zobrazuje nedôveru v pozemský život, do popredia sa znovu dostáva náboženstvo, viera v záhrobný život a pod.
- cirkev zdôrazňovala pominuteľnosť sveta, odvádzala ľudí od boja za lepšie podmienky, pomáhala soc. útlaku
- znak barok. umenia - silná emocionálnosť pôsobí na ľudské city
- barokové umenie – umenie protikladov:
1. mysticizmus – pozemská zmyselnosť
2. pominuteľnosť svetských vecí – na druhej strane sa stretávame so svetskou nádherou
3. na jednej strane neprirodzený pátos – vnútorná emocionálnosť
- štýl baroka: dekoratívny (ozdobný), pompézny (veľkolepý), patetický (nadnesený)
- najvýznamnejší predstavitelia: Tassa – epos Oslobodený Jeruzalem
Milton – eposy Stratený raj, Raj znovunájdený
Komenský – Veľká didaktika, Dvere jazykov otvorené,
Orbit pictus (400 rokov narodenia)
V. Rokoko (2. pol. 18. stor.)
- rokoko – z francúzskeho slova – ozdoba z korálov a lastúr
- vyjadruje radosť zo života a krásu
- životný a umel. štýl vychádza z baroka
- vyznačuje sa ozdobnosťou, dekoratívnosťou, vyjadruje udalosti zo života
VI. Klasicizmus (17. – 18. stor.)
- klasicizmus – z lat.