Po piatich rokoch manželstva a neustálej drine sa začína Paľo búriť proti svetskej nespravodlivosti a chudobe, ale jeho individuálna vzbura končí tragicky – hrdina zomiera.
· filozofický záver (zomierajúci Paľo a neďaleko neho v postieľke dieťa) predstavuje večný kolobeh ľudského údelu
4. Autobiografia
Patria sem novely:
Skúsenosť
Všetko za národ
Divadelné hry: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky

Jozef Gregor Tajovský
(1847 – 1940)
Narodil sa V Tajove pri Banskej Bystrici. Z desiatich detí bol najstarší, do opatery sa dostal k starému otcovi. Strednú školu navštevoval v Banskej Bystrici, kde sa denne stretával s maďarizáciou. Neskôr študoval v Kláštore pod Znievom za učiteľa, po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ. Keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí, zanechal učiteľstvo a išiel ako známi spisovateľ študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Tu pracoval v spolku Detvan. Oženil sa s Hanou. Po vypuknutí vojny musel narukovať, onedlho sa dostal do ruského zajatia. Roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr v Bratislave. Pochovaný je v rodnom Tajove. Do slovenskej literatúry priniesol portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, no i tak sú naplnení bohactvom ľudského citu a charakteru. Jeho literárnu tvorbu delíme do 4 kategórií:
1. Starootcovský cyklus
Sú to prevažne poviedky spomienkového charakteru, v ktorých spomína na detstvo a chvíle prežité u starých rodičov. Patrí sem:
Žliebky
Prvé hodinky
Do konca
2. Sociálne poviedky
Sú doménou jeho tvorby. Pri písaní vychádzal z osobných skúseností. V poviedkach chcel ukázať v akých podmienkach žije slovenský ľud. Všíma si najbiednejšie sociálne vrstvy, poukazuje na to, že aj napriek podmienkam v ktorých žili zachovali si ľudskosť. Autor s nimi všetko prežíva, vyjadruje pochopenie, súcit a lásku vo vzťahu k nim. Tajovský je portrétista, vykresľuje postavy do detailov. Tajovský sa v poviedkach priamo zúčastňuje deja ako literárna postava. Patrí sem:
Tajní boháči
Maco Mlieč
· nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského života, ako Kukučín, vykresľoval ho taký ako je, svoje sympatie prejavuje biednym a trpiacim
· v poviedke odhalil dva svety vedľa seba, svet boháčov a chudoby, oba svety zatiaľ žijú vedľa seba bez otvoreného konfliktu, no sociálne pomery na prelome storočí signalizujú nevyhnutnosť budúceho konfliktu
· Dej: V Macovom gazdovi kreslí autor dedinského boháča, ktorý sa predovšetkým usiluje zabezpečiť si z práce svojej čeľade pokojný blahobytný život, o svojich sluhoch sa stará iba do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu. Vedľa neho podrobne a s prenikavým cítením rozvíja dojímavý obraz sluhu Maca Mlieča. V mladosti prišiel ku gazdovi do služby za paholka ku koňom a robil za pár grošov. No neskôr už len za jedlo, tabak, háby. Keď mu zomrela matka, tak ho už ani nezjednali, ale drel ako otrok po celý život. Neskôr, keď zostarel a rozbolela ho poranená noha dali ho k volom potom ku kravám.