V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.


Slovanské jazyky
Predchodcom slovanských jazykov bola Praslovenčina. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b,i,e,ě. Z predpokladaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako prvá Palatalizácia. (prvé zmäkčovanie)
Je známa aj: druhá Palatalizácia a tretia Palatalizácia.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.

Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina













K indoeurópskym jazykom patria:
a) chetitsko-luvijské jazyky
b) tochársky jazyk
c) indoiránsky jazyk
d) arménsky jazyk
e) grécky jazyk
f) baltský jazyk (litovský, lotyšský)
g) slovanské jazyky§
h) germánske jazyky
i) západogermánske: anglický, holandský a flámsky, nemecký, luxemburský a jidiš
j) severogermánske: dánsky, švédsky, nórsky, islandský, faerský
k) italické a románske (latinský, taliansky, francúzky, španielsky, portugalský, rumunský, moldavský)
l) keltské (írčina, waleština, bretónčina)











































12. Svetová a slovenská literárna moderna a jej prínos.

Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie striedanie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapitalizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus.