Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry.
- jeho poézia stojí na rozhraní medzi Hviezdoslavovským veršom a voľným veršom. Oslabuje sa rytmická funkcia rýmu, členenie verša na dve časti.
Nox et solitudo (Noc a samota)
· názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota
· svojho lyrického hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a tklivej samoty
· jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku
· jeho básnický svet je jednotný, patrí doňho ľúbostný cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete
báseň Jehovah
· Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote
· rámec básne tvoria biblické motívy, ale jej obsah je historicky konkrétny
· tu máme veľmi dobrý príklad na individuálnu stránku Kraskovej tvorivej metódy a na zvláštnosti slovenského symbolizmu
· je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím národa vychádzajúci z vnútra človeka, privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže svoju slabosť vlastnými silami, je to postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie
Verše
· v tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie, aj tu je v popredí ľúbostný zážitok.
· zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete, prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť., stále viac si uvedomoval hodnoty života, čo sa prejavilo v básniach, preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodný a sociálnej povahy
· táto zbierka je venovaná snúbenici, mala veľký úspech
· básnik hľadá východisko z krízy, pomáha mu pri tom citové uspokojenie, obraz domova, ktorý si básnik privoláva je odlišný od pokojnej idyly, je nabitý energiou revolty, náladami vzbury, vnímaním nového oslobodzujúceho činu
báseň Solitudo
· pocit tuposti človeka - bolestný výsledok neúspešného hľadania citovej harmónie
báseň Otcova roľa
· v tejto básni vyjadruje svoje primknutie sa k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám a hodnotám
· táto báseň je akoby výčitkou vedomia básnika, ktorý odišiel "z otcovej role" - z rodnej vlasti
báseň Baníci
· vyjadruje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slov. ľud pred I. sv.