Usilovalo sa zvíťaziť v rýchlej bleskovej vojne na západnom fronte a poraziť ruské vojská skôr ako sa bude môcť obrovská ríša zmobilizovať. Tento predpoklad Nemecku nevyšiel.
I. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spôsobe zabrániť jej. Spis. odsudzovali vojnu ako nespravodlivú, obhajovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte. Najväčšou ťarchu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä v európskych literatúrach.
OKOLNOSTI 1. SV. VOJNY
Imperialistické veľmoci sa od konca 19. storočia usilovali o nové rozdelenie sveta, a preto hľadali vhodnú zámienku na rozpútanie vojny. Tou sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda, ktorý bol spáchaný v júni 1914 v Sarajeve (Bosna). Rakúsko-uhorská vláda obvinila Srbsko, že podporovalo sprisahancov, ktorí následníka trónu zastrelili, a 28. júla 1914 vypovedala Srbsku vojnu.
K malému napadnutému Srbsku sa pripojili Rusko a Francúzsko. Najvýbojnejší európsky štát Nemecko tak získal podnet zaútočiť proti týmto krajinám. Postupne sa do vojny zapojilo 33 štátov a vojna sa stala svetovou.
Prvá svetová vojna bola otrasom, ktorý nútil každého mysliaceho človeka uvažovať o jej podstate a príčinách i o spôsobe zabrániť jej opakovaniu. Toto sa odrážalo aj v literatúre. Záver mohol byť len jediný: odmietnutie nespravodlivej vojny, odhalenie jej neľudskosti a mravné odsúdenie jej strojcov.
STRATENÁ GENERÁCIA: - boli to pôvodne americkí spisovatelia, ktorí prežili 1. svetovú vojnu na európskych frontoch.