Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne a zobrazenie jej nezmyselnosti.

Súvetia, polovetné konštrukcie
SÚVETIA

- súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok
- podľa počtu viet sa delí na jednoduché (zložené z dvoch viet) a zložené (z troch a viacerých viet)
- súvetia rozdeľujeme na:
1. Priraďovacie (praktické) – ak sú vety gramaticky rovnocenné
- sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok)
a) zlučovacie súvetie
· vznikne spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne
· spájajú sa spojkami (a, i, ani, aj, a tiež, i-i, aj-aj.....), spájacími výrazmi (jednak-jednak, najprv, potom) alebo bez spojok
· pr.: Svieti slnko a kvitnú kvety
b) odporovacie súvetie
· je spojené z dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odporujú
· spájajú sa spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, a jednako, a napriek tomu)
· pr.: S priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob.
c) stupňovacie súvetie
· je spojené z dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá
· spájajú sa spojkami (ba, aj, ba ani, ba aj) alebo spájacími výrazmi (nielen-ale aj, ba naopak)
· pr.: Tvár sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril.
d) vylučovacie súvetie
· je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú
· spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či-alebo, či-či, alebo-alebo
· pr.: Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.
e) dôvodové súvetie
· je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej
· spájajú sa spojkami veď, však, totiž, ináč
· pr.: Neviem nič, veď som sa neučil.
f) dôsledkové súvetie
· súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok
· môže byť spojené bez spojok alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda
· pr.: Chcela som ju potešiť, preto som jej doniesla kvety.
- ak majú vety v súvetí pevné poradie = pevný vetosled, ak vety môžu svoje poradie meniť = voľný slovosled
2. Podraďovacie súvetia (hypotaktické) – ak jedna veta je gramaticky podradená druhej vete
- v podraďovacom súvetí je jedna veta gramaticky závislá od druhej vety
- od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa význam hlavnej vety
- vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako vetných členov
- vety sa spájajú pomocou spojok alebo pomocou zámien
- vedľajšie vety:
a) podmetová
b) prísudková
c) predmetová
d) prívlastková
e) príslovková: miesta, času, spôsobu, účelu, podmienky, prípustky
f) doplnková
- v podraďovacom súvetí je voľný slovosled
- všetky podradené vety oddeľujeme od nadradených čiarkou
POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE
- prechodnou konštrukciou medzi vetou a súvetím
- vznikajú vtedy, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia - polopredikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom.
- podstatou premeny dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar. (opakoval si, vypýtal si, zaujímal sa) ŕ (opakujúc, vypýtať si, zaujímajúci sa)
- dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje: prechodníkom (opakujúc, zakryjúc), príčastím (zaujímajúci sa), neurčitkom (vypýtať si)
- dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom





































14. Medzivojnová poézia na Slovensku, jej dotyky s európskou literatúrou.

Spoločensko - politická situácia:
- vznik Československej republiky (1918)
- obnovenie činnosti Matice slovenskej (1919)
- teória čechoslovakizmu - popierala slov. národ
- SNP (1944)
Smery:
- symbolizmus - nadväzujú na I. Krasku
- predstavitelia: J. Smrek, E. B. Lukáč, V. Beniak
- davisti- DAV - L. Novomeský /poetizmus/
- nadrealizmus - 30.-te roky - R. Fábry, V. Reisel, Žáry
- prechodná generácia (realizmus) - M. Rázus, Š. Krčméry
- katolícka moderna - R. Dilong, P. G. Hlbina, J. Haranta, P. Oliva, J. Silan, S. Veigl

Prechodná generácia
Štefan Krčméry
- nadväzoval na štúrovcov a Hviezdoslava, príroda, vlastenectvo
- jeho poézia sa formovala v dotyku s liter. modernou a európskou symbolistickou poéziou
- venoval sa nadosobným problémom, inšpiruje ho oravská príroda - útecha, ideál. Príroda ho púta schopnosťou obnovy, rytmom vzniku a zániku.
- priblížil sa skôr k typu „vzdelaného“ (poeta doctus) ako „rodeného“ (poeta natus) básnika. Vlastenecké ladenie a humanistické myšlienkové posolstvo zakotvené v odkaze štúrovcov, to bola jeho ideovo-estetická a mravná náplň.
- tvorba:
Keď sa sloboda rodila
· vyslovil radosť z národného oslobodenia a tiež aj túžbu po príchode nových čias. - básnický dokument o dobe i autorovi.
Piesne a balady
Prostá pieseň hôrna
· v prírode vidí svojich predkov, cíti sa v nej mladý, chce sa sem vrátiť aj po smrti, sníva o lepšom usporiadaní sveta.
Na fraštáckom poli
· motívy protitureckých a hurbanovských bojov (1848/49), boli tu popravení štúrovci - Holuby, Šulek - venované im.
- preklady Z cudzích sadov
Martin Rázus
- patril do prechodnej generáciev
- plýval na neho symbolizmus a literárna moderna
- tvorba:
Z tichých a búrnych chvíľ
· témou je túžba po aktivite, Prométeovská túžba - túžba urobiť niečo pre ľudí.
Prometeus
· stotožňuje sa s antickým hrdinom, snaží sa vniesť svetlo do života ľudí svojou poéziou, ale za to sa nedočká odmeny, ale iba závisti, a preto autor nie je spokojný.
To je vojna
· reaguje na 1. sv.